Ekumenický › Jób › 19

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Šiesta reč Jóba1 Nato Jób od­povedal tak­to: 2 Do­kedy mi budete trápiť dušu a trýz­niť ma slovami? 3 Už je to desiaty raz, čo ste ma znevážili, nehan­bíte sa a ub­ližujete mi. 4 Aj keby som na­ozaj bol zblúdil, je to moja vec. 5 Ak sa na­ozaj nado mňa po­vyšujete a zdôvodňujete moju po­tupu, 6 vedz­te teda, že to Boh ma poškodil a za­motal do svojej siete. 7 Veď keď kričím: Po­moc! , nedos­távam od­poveď, do­volávam sa po­moci, ale spravod­livos­ti sa nedovolám. 8 Ces­tu mi za­rúbal, takže ne­prej­dem a chod­níky mi za­halil tmou. 9 Česť mi vy­zliekol a sňal mi korunu z hlavy. 10 Na všet­kých stranách ma rúca, takže od­chádzam, moju nádej vy­tr­hol ako strom. 11 Jeho hnev vzbĺkol proti mne, po­kladá ma za svoj­ho ne­priateľa. 12 Jeho od­diely pri­chádzajú naraz, navŕšili si ku mne ces­tu a utáborili sa okolo mňa. 13 Bratov odo mňa vzdialil a moji známi sa mi cel­kom od­cudzili. 14 Príbuz­ní sa ma zriek­li a dôver­ní priatelia na mňa za­bud­li. 15 Hos­tia v mojom dome a moje slúžky ma po­kladajú za cudzieho, pre nich som iba cudzozem­com. 16 Volám na svoj­ho ot­roka, ten mi však ne­od­povedá, vlast­nými ús­tami sa ho do­prosujem. 17 Môj dych je od­por­ný aj vlast­nej žene a hnusím sa vlast­ným súroden­com. 18 Do­kon­ca aj deti mnou po­hŕdajú, len čo vstanem, už mi od­vrávajú. 19 Protivím sa všet­kým svojim dôver­níkom, tí, ktorých som miloval, sa ob­rátili proti mne. 20 Koža a mäso sa mi lepia na kos­ti, len o vlások som unikol smr­ti. 21 Vy, priatelia moji, zľutuj­te, zľutuj­te sa nado mnou! Veď ma za­siah­la Božia ruka! 22 Prečo ma tak ako Boh prena­sledujete? Veď z môjho tela sa ne­na­sýtite! 23 Kiežby sa moje slová za­pisovali, kiežby sa do­stali do knihy, 24 želez­ným ryd­lom a olovom naveky boli vy­ryté do kameňa! 25 Ja viem, že môj Vy­kupiteľ žije a na­koniec sa po­staví nad prachom! 26 Aj po­tom, keď moja koža bude tak­to zo­dratá, zo svoj­ho tela uvidím Boha, 27 svojimi očami ho pri sebe uvidím — nie nie­kto cudzí. Moje vnút­ro už hynie túžbou. 28 Lebo po­tom po­viete: Prečo by sme ho mali prena­sledovať? Keďže je však koreň veci vo mne, 29 vy sa boj­te meča! Hnev je totiž mečom na ne­právos­ti, aby ste spoz­nali, že jes­tvuje súd!