Ekumenický › Jób › 22

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Tretia reč Elífaza1 Nato Elífaz z Témanu od­povedal tak­to: 2 Môže azda muž osožiť Bohu? Veď aj múd­ry osoží len sebe! 3 Vari má Všemohúci po­tešenie z toho, keď si spravod­livý, alebo má z tvojich bez­úhon­ných ciest úžitok? 4 Vari ťa po­sudzuje podľa tvojej bohaboj­nos­ti a podľa toho sa s tebou súdi? 5 Či nie je pri­veľká tvoja zloba a tvoje ne­právos­ti ne­majú kon­ca? 6 Veď bez­dôvod­ne berieš záloh od svojich bratov a na­hým vy­zliekaš šaty. 7 Ne­na­pojíš ustatého vodou a hlad­nému odo­pieraš chlieb. 8 Krajinu bude vlast­niť ten, kto je pracovitý, a ten, koho Boh milos­tivo prijal, bude v nej bývať. 9 Ty si však vdovy na­práz­dno po­sielal preč a ramená sirôt si lámal. 10 Pre­to ťa ob­klopujú nás­trahy a opan­táva náh­ly strach 11 alebo taká tma, že ne­vidíš a zá­plava vody ťa za­kryje. 12 Vari nie je Boh na výšinách nebies? Po­zri len na naj­vzdialenejšie hviez­dy — ako sú vy­soko! 13 Ty však hovoríš: Čože Boh vie? Môže vari súdiť cez mraky? 14 Ob­laky sú mu ú­krytom, pre­to ne­vidí, tak si kráča po nebes­kej klen­be. 15 Chceš sa azda držať starých ciest, po ktorých chodili lot­ri, 16 čo boli predčas­ne vy­tr­hnutí a ich zá­klady od­plavila rieka? 17 Bohu hovoria: Od­stúp od nás! Čo im teda urobí Všemohúci? 18 No on im na­pl­nil domy dob­rými vecami. Aj tak nech sú však odo mňa ďaleko plány bez­božných! 19 Spravod­liví to uvidia, budú sa tešiť a ne­vin­ný sa im vy­smeje: 20 Či to nie je tak, že naši od­por­covia sú zničení a ich zvyšky po­hl­til oheň? 21 Zblíž sa s Bohom a budeš mať po­koj. Po­tom za­kúsiš blaho­byt. 22 Prij­mi po­učenie z jeho úst a vez­mi si k srdcu jeho slová. 23 Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, zveľadí ťa. Vzdiaľ ne­právosť od svoj­ho stanu 24 a za­hoď zlato do prachu, zlato z Ofíru po­kladaj za š­trk! 25 Vtedy bude Všemohúci tvojím zlatom a tvojím vy­beraným strieb­rom. 26 Po­tom sa budeš tešiť zo Všemohúceho a po­z­dvih­neš tvár k Bohu. 27 Pop­rosíš ho a vy­počuje ťa a ty spl­níš, čo si mu sľúbil. 28 Čo roz­hod­neš, to sa stane, a nad tvojimi ces­tami zažiari svet­lo. 29 Keď budú iní skľúčení, po­vieš: Hor sa! Veď on za­chráni tých, ktorým sa únavou za­tvárajú oči! 30 Vy­slobodí toho, kto nie je bez viny, bude za­chránený pre čis­totu tvojich rúk.