Ekumenický › Jób › 41

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

1 Nádej, že ho budeš mať, je már­na. Či už po­hľad na jeho zjav ne­vyvoláva md­lobu? 2 Ni­kto nie je taký od­vážny, aby sa proti nemu po­stavil. Kto by už po­tom predo mnou ob­stál? 3 Kto mi niečo pr­vý dal, aby som sa mu musel od­meniť? Veď všet­ko pod nebom mi pat­rí. 4 Nebudem mlčať o jeho údoch ani o jeho ob­rov­skej sile, ani o kráse jeho vzras­tu. 5 Kto ho zbavil pan­ciera, kto prenikol za dvoj­itý rad jeho zubov? 6 Kto ot­voril vráta jeho papule? Vôkol jeho zubov je hrôza. 7 Jeho chr­bát je ako rady štítov, sú tes­ne uzav­reté a za­pečatené. 8 Jeden k druhému tak priliehajú, že ani vietor ne­prenik­ne medzi ne. 9 Na­vzájom sú po­spájané, sú zop­nuté, nedajú sa roz­deliť. 10 Keď kých­ne, za­paľuje sa svet­lo, oči má ako riasy ran­nej zory. 11 Z papule mu vy­chádzajú po­chod­ne, prskajú oh­nivé is­kry. 12 Z nozdier sa mu valí dym ako spod roz­dúchaného kot­la alebo ako z tŕstia. 13 Jeho dych roz­paľuje uhlíky, z papule mu šľahá plameň. 14 V jeho šiji pre­býva sila, hrôza pred ním tan­cuje. 15 Laloky jeho tela k sebe priliehajú, sú na ňom ako od­liate, ne­trasú sa. 16 Jeho srd­ce je tvr­dé sťa skala, ne­pod­daj­né ako spod­ný mlyn­ský kameň. 17 Keď vstane, moc­ní sa strachujú, keď ničí, strácajú hlavu. 18 Ak ho aj meč za­siah­ne, bez­vý­sled­ne, podob­ne kopija, šíp aj oštep. 19 Železo po­važuje za slamu, bronz za prách­nivé drevo. 20 Strela z luku ho nedonúti zutekať, kamene z praku sa na ňom menia na plevy. 21 Kyjak mu pri­padá ako steb­lo, chveniu oštepa sa iba smeje. 22 Na­spodu má akoby os­tré črepiny, ťahá sa v blate ako mlátiaci cep. 23 Hl­binu sťa hr­niec do varu uvádza, more po­užíva ako fľaštičku na voňav­ku. 24 Za sebou zanecháva žiarivú dráhu, takže pra­hl­bina pri­pomína šedivú hlavu. 25 Na zemi ho ne­možno k ničomu pri­podob­niť, tak je utvorený, že ne­poz­ná strach. 26 Na všet­ko pyšné po­zerá zhora, kráľom je nad všet­kými šel­mami.