Ekumenický › Jób › 36

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Štvrtá Elíhuova reč1 Elíhu ďalej hovoril: 2 Vy­drž trochu a budem ti rozp­rávať, lebo ešte je čo po­vedať v prospech Boha. 3 Svoje po­znanie zďaleka prinášam, svoj­mu Tvor­covi dám za prav­du. 4 Moje slová ne­klamú a pred tebou je ten, čo má do­konalé po­znanie. 5 Boh je moc­ný, ale ni­kým ne­opo­vr­huje; moc­ný je v sile svojej múd­ros­ti. 6 Nenechá žiť bez­božného, ale za­bez­pečuje právo bied­nych. 7 Ne­od­vracia zrak od spravod­livého. Kráľov navždy po­sadí na trón, aby ich vy­výšil. 8 Ak sú spútaní v okovách a po­v­raz­mi trápenia po­viazaní, 9 oznamuje im ich čin a prie­stupok, lebo boli pyšní. 10 Ot­vára im ucho na na­pomenutie a hovorí, aby sa od­vrátili od ne­právos­ti. 11 Ak ho po­slúch­nu a budú mu slúžiť, do­končia svoje dni v blahobyte a svoje roky prežijú príjem­ne. 12 No ak ne­počúv­nu, strelou za­hynú, znenaz­daj­ky skonajú. 13 Ľudia skazeného srd­ca vy­volávajú hnev a ne­volajú o pomoc ani keď sú ním spútaní. 14 Ich duša zomiera v mladosti a život strácajú medzi za­sväten­cami smils­tva. 15 Bied­neho pre jeho biedu vy­slobodí, pre ú­tlak mu ucho ot­vára. 16 Veď aj teba od­vábil z tlamy súženia na širinu, kde už niet ú­tlaku a kde tvoj stôl bude pl­ný dob­rôt. 17 Keďže sa na teba vzťahuje od­súdenie bez­božného, súd a právo ťa za­stih­nú. 18 Nech ťa hnev ne­zvedie k výsmechu, nech ťa ne­od­radí veľkosť výkup­ného. 19 Vari sa zbavíš úz­kos­ti krikom či vy­pätím všet­kých síl? 20 Nedych­ti po noci, v ktorej národy opus­tia svoje mies­ta! 21 Daj si po­zor, ne­ob­ráť sa k neprávosti, lebo po­tom za­kúsiš utr­penie. 22 Po­zri, Boh koná vznešene vo svojej moci, kto je taký učiteľ ako on? 23 Kto mu určuje ces­tu a kto hovorí: Kriv­du si spáchal? 24 Pamätaj, že máš vy­vyšovať jeho dielo, ktoré ospievali ľudia. 25 Každý človek naň hľadí, smr­teľník naň zrak z diaľky upiera. 26 Zais­te, Boh je veľký a my ho ne­poz­náme, počet jeho rokov je ne­pres­kúmateľný. 27 Priťahuje kvap­ky vody, čo sa po­tom z hmly zrážajú ako dážď, 28 ktorý dávajú ob­laky a hoj­ne prší na ľudí. 29 Vie nie­kto po­chopiť roz­pínanie ob­lakov, hromobitie z jeho stanu? 30 Rozp­re­strel nad ním svet­lo a pri­kryl hl­biny mora. 31 Pre­tože nimi spravuje národy aj jed­lo dáva v hojnosti. 32 Dlane si vy­zb­rojuje bles­kom, pri­kazuje mu za­siah­nuť útočníka. 33 Hovorí o ňom jeho hr­menie, ktoré vzbudzuje hnev proti ne­právos­ti.