Ekumenický › Jób › 29

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jóbove reči k Bohu1 Jób po­kračoval vo svojich výrokoch tak­to: 2 Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch, ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh, 3 keď nad mojou hlavou žiarila jeho svieca a ja som pri jeho svet­le kráčal tem­notou, 4 ako v dňoch mojej mlados­ti, keď bola Božia priazeň nad mojím stanom, 5 keď bol ešte so mnou Všemohúci a moje deti okolo mňa, 6 keď sa moje kroky kúpali v smotane, ba aj moja skala vy­dávala prúdy oleja. 7 Keď som pre­chádzal mest­skou bránou a keď som na námes­tí zau­jímal svoj stolec, 8 mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa, star­ci vstali a os­tali stáť. 9 Kniežatá sa zdržiavali slov a ús­ta si za­kryli dlaňou. 10 Vlád­com zlyhával hlas a jazyk sa im lepil na pod­nebie. 11 Ucho, ktoré ma počulo, mi blaho­rečilo a oko, ktoré ma videlo, mi pri­sviedčalo, 12 pre­tože som za­chraňoval úbožiaka volajúceho o pomoc aj sirotu, aj toho, kto ne­mal nijakého po­moc­níka. 13 Zo­stupovalo na mňa požeh­nanie hynúcich a srd­ce vdovy som do­kázal roz­jasať. 14 Za­odieval som sa spravod­livosťou a ona za­odievala mňa, môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom. 15 Očami som bol pre slepého a nohami pre chromého, 16 pre chudob­ných som bol ot­com a spor toho, koho som ne­poz­nal som pre­skúmal. 17 Tesáky nešľachet­ného som vy­lamoval, zo zubov som mu vy­tr­hával korisť. 18 Po­vedal som si: skonám spolu so svojím hniez­dom a rozm­nožím svoje dni ako fénix. 19 Môj koreň sa roz­ras­tá pri vode a v mojich vet­vách bude nocovať rosa. 20 Moja sláva je svieža a luk v mojej ruke vr­há šíp za šípom. 21 Počúvali ma, čakali a pri mojej rade umĺk­li. 22 Po mojej reči sa už ne­oz­vali, moje slovo padalo na nich ako rosa, 23 čakali na mňa ako na dážď a naširoko ot­várali ús­ta ako pre jar­nú spŕšku. 24 Usmial som sa na nich, keď ne­mali dôveru. Svet­lo mojej tváre ne­od­miet­li. 25 Ces­tu som im určoval a stal som sa im vod­com. Sedel som ako kráľ medzi šík­mi, ako ten, kto po­tešuje zronených.