Ekumenický › Jób › 15

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Druhá reč Elífaza1 Nato Elífaz z Témanu od­povedal tak­to: 2 Od­povedá vari múd­ry človek vedomosťami vzatými z vetra alebo si pl­ní vnút­ro východ­ným vet­rom, 3 dôvodí slovom, ktoré ne­osoží, a rečami, ktoré ne­pros­pejú? 4 Veď ty do­kon­ca rušíš bázeň a maríš roz­jímanie pred Bohom! 5 Tvoja ne­právosť totiž učí tvoje ús­ta a vy­beráš si výrazy pre­fíkan­cov. 6 Vlast­né ús­ta ťa od­súdia, nie ja, vlast­né pery svedčia proti tebe. 7 Vari si sa narodil ako pr­vý človek na svete a bol si počatý prv ako vr­chy? 8 Azda si počúval na porade u Boha a len na seba ob­medzuješ múd­rosť? 9 Čo také vieš, čo ne­vieme my? Čo po­znáš, s čím my nie sme obo­známení? 10 Medzi nami je aj šedivý, aj starší človek, vekom dôs­toj­nejší než tvoj otec. 11 Alebo sa ti máli Božia útecha a slovo, ktoré k tebe mier­ne hovorí? 12 Prečo ťa str­háva srd­ce a prečo sa ti is­kria oči, 13 takže svoje dychčanie ob­raciaš proti Bohu a vravíš, čo máš na jazyku? 14 Čo je človek, že by mal byť čis­tý a čo tvor narodený zo ženy, že by mal byť spravod­livý? 15 Veď Boh sa ani na svojich svätých ne­spolieha a ani nebesia nie sú čis­té v jeho očiach, 16 kdežeby ešte od­por­ný a skazený muž, ktorý pije ne­právosť ako vodu!? 17 Po­učím ťa, len ma vy­počuj! Vy­rozp­rávam, čo som videl. 18 To, čo mudr­ci hlásajú a ne­uk­ryli to od čias svojich ot­cov. 19 Im samým bola daná krajina a cudzinec po­medzi nich ne­prechádzal. 20 Bez­božník sa každý deň zmieta strachom a počet rokov je pred násil­níkom skrytý. 21 Zvuk hrôzy znie v jeho ušiach, v období po­koja príde naňho zhub­ca. 22 Na ná­vrat z tmy sa ne­spolieha, je vy­hliad­nutý pre meč. 23 Van­druje za chlebom — kde asi je? Vie, že deň tmy je mu už pri­pravený. 24 Desí ho trápenie a zdoláva ho trýzeň ako kráľa pri­praveného na útok. 25 To pre­to, lebo proti Bohu vy­strel svoju ruku a hr­dí sa pred Všemohúcim. 26 Rúti sa za­tvr­divo proti nemu pod ochranou pev­ných štítov, 27 pre­tože tvár si po­kryl tukom a na páse sa ob­ložil sad­lom. 28 Po­tom musel bývať v rozváľaných mes­tách, v neobývaných domoch pri­pravených na zbúranie. 29 Nez­bohat­ne a jeho majetok ne­ob­stojí ani jeho klasy sa nebudú na­kláňať k zemi. 30 Ne­unik­ne tem­notám, jeho výhon­ky vy­schnú od plameňa, dychom vlast­ných úst zanik­ne. 31 Nech sa ne­spolieha na már­nosť! Bude zmätený, pre­tože za od­menu do­stane már­nosť. 32 Jeho dni sa predčas­ne na­pl­nia a jeho vet­va sa neroz­zelenie. 33 Ako vinič zhodí svoje nedoz­reté plody, ako oliva nechá opad­núť svoje kvety, 34 lebo spolok po­kryt­cov je jalový a oheň stravuje stany ú­plat­károv. 35 Plodom ich ťar­chavos­ti je trápenie a rodia bez­právie, ich vnút­ro je vždy pri­pravené na zradu.