EkumenickýJób4

Jób

Prvá reč Elífaza1 Nato Elífaz z Témanu od­povedal tak­to: 2 Znesieš po­kus o príhovor? Ne­unaví ťa to? Kto by sa však do­kázal zdržať slov? 3 Veď ty si mnohých poúčal a slabé ruky si po­silňoval. 4 Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa po­tkol a pod­lamujúce sa kolená si upevňoval. 5 Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si ne­tr­pez­livý, dot­klo sa ťa to a si vy­ľakaný. 6 Vari ti tvoja zbožnosť nedovolí dúfať a do­konalosť tvojich ciest nedáva nádej? 7 Len sa roz­pomeň, či nie­kto ne­vin­ný za­hynul, a kde boli úp­rim­ní ľudia vy­kynožení? 8 Ako to ja vidím: tí, čo orú ne­právosť a sejú trápenie, ich aj žnú. 9 Zhynú od Božieho dychu a vietor jeho hnevu s nimi skon­cuje. 10 Levica reve, počuť leví hlas, ale zuby levíčat sú vy­lámané. 11 Starý lev hynie bez koris­ti a mláďatá levice sa roz­utekali. 12 No ku mne sa pri­krad­lo slovo a moje ucho za­chytilo jeho šepot. 13 Pri dumaní o nočných videniach, keď padá na ľudí hl­boký spánok, 14 po­chytili ma strach a triaška a na­pl­nili hrôzou všet­ky moje kos­ti. 15 Nejaký duch prešiel predo mnou, až sa mi chl­py na tele zježili. 16 Za­stal, ale ne­poz­nal som jeho zjav, podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas: 17 Môže byť smr­teľník spravod­livejší ako Boh a muž čis­tejší ako jeho Tvor­ca? 18 Keď sa ani na svojich sluhov ne­spolieha a svojich an­jelov ob­viňuje z omylu, 19 o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny a zá­klady majú v prachu. Rých­lejšie ako mole ich vy­kán­tria, 20 bití sú od rána do večera, pre ľahos­taj­nosť za­hynú naveky! 21 Vari nie je vy­tr­hnutý ich stanový kolík? Zomierajú, ale bez múd­ros­ti.

EkumenickýJób4

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček