Ekumenický › Jób › 5

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

1 Len volaj, či ti nie­kto od­povie. Na koho zo svätých sa ob­rátiš? 2 Bláz­na za­bije hnev a nerozum­ného usmr­tí vášeň. 3 Videl som, ako blázon za­púšťa korene, ale znenaz­daj­ky je jeho obyd­lie vy­vrátené. 4 Jeho synovia sú ďaleko od zá­chrany, sú utláčaní v bráne a niet toho, kto by ich ratoval. 5 Čo nažne, to poje hlad­ný a suché snopy mu po­berú, po jeho bohat­stve dych­tia smäd­ní. 6 Veď z prachu ne­vyras­tá nešťas­tie a zo zeme nek­líči trápenie. 7 Na­ozaj, človek sa rodí na trápenie, ako is­kry vy­letujú na­hor. 8 Radšej by som hľadal Boha a Bohu by som pred­ložil svoj prípad: 9 tomu, ktorý koná veľkolepé veci, ktoré ne­možno pre­bádať, a podivuhod­né skut­ky, ktoré ne­možno spočítať. 10 On dáva dážď na po­vrch zeme a zo­siela vodu na polia, 11 aby ponížených po­stavil na výšiny a smútiacich po­z­dvihol do bez­pečia. 12 Marí zámery chyt­rákov, takže ich ruky nedosiah­nu ús­pech. 13 Pri­chytí múd­rych v ich chyt­rác­tve, takže rada ús­kočných sa vždy ukáže ako unáh­lená. 14 Cez deň narazia na tmu a na­polud­nie hmatajú ako v noci. 15 On za­chraňuje chudob­ného pred mečom, ús­tami a rukou moc­ného, 16 a tak má chudob­ný nádej a ne­právosť za­tvorené ús­ta. 17 Aký blaho­slavený je človek, ktorého Boh kar­há! Nuž ne­pohŕdaj výchovou Všemohúceho, 18 lebo on pôsobí bolesť, ale aj ob­väzuje, zraňuje, ale jeho ruky aj liečia. 19 Zo šies­tich úz­kos­tí ťa vy­slobodí, v siedmich sa ťa nedot­kne zlé. 20 V čase hladu ťa vy­kúpi zo smr­ti a v čase voj­ny z moci meča. 21 Budeš skrytý pred bičom jazyka a nebudeš sa báť násilia, že príde. 22 Vy­smeješ sa násiliu i hladomoru. Ani divej zveri sa neboj, 23 veď máš zmluvu s kameňmi na poli a poľná zver uzav­rela s tebou mier. 24 Budeš vedieť, že tvoj stan je bez­pečný, a keď pre­veríš svoj príbytok, nič mu nebude chýbať. 25 Pre­svedčíš sa, že máš množs­tvo detí a tvoj­ho po­tom­stva je sťa trávy na poli. 26 K svojmu hrobu dôj­deš v zrelom veku, ako keď sa zvážajú snopy v pravý čas. 27 Nuž tak­to to je, pre­bádali sme to a je to tak. Načúvaj, aj ty si to uvedom!