Ekumenický › Jób › 24

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

1 Prečo Všemohúci skryl svoj čas a prečo ani tí, čo ho po­znajú, ne­vidia jeho dni? 2 Hriešnici pre­kladajú medze, krad­nú stáda a pasú ich, 3 od­vedú sirotám os­la, vdove na záloh vez­mú vola, 4 chudob­ných od­str­kujú z cesty, všet­ci bedári krajiny sa musia skrývať. 5 Vy­chádzajú na púšť za prácou ako divé os­ly. Ako po­travu pre svoje deti hľadajú korisť na stepi. 6 Po nociach žnú na poli a paber­kujú vo vinici bez­božníka. 7 Nocujú na­hí, bez odevu, ne­majú pri­krýv­ku ani keď je zima. 8 Zmáčaní hor­ským lejakom sú bez ú­krytu a túlia sa ku kameňu. 9 Sirotu od­tŕhajú od pŕs a dávajú ju ako záloh za chudob­ného. 10 Chodia na­hí, bez odevu a o hlade snopy znášajú. 11 Lisujú olej medzi múr­mi, v lisoch šliapu hroz­no, ale os­távajú smäd­ní. 12 Z mesta počuť ston umierajúcich a duša ranených volá o pomoc, ale Boh si ich mod­lit­bu ne­všíma. 13 Oni boli medzi tými, čo sa vzbúrili proti svet­lu, ne­uz­návali jeho ces­ty, ani nezo­tr­vávali na jeho chod­níkoch. 14 Už na ús­vite vstáva vrah, za­bije úbožiaka a chudob­ného, a v noci je z neho zlodej. 15 Oko cudzoložníka vy­čkáva na súm­rak a hovorí si: Ani oko ma nez­badá. Navyše, tvár si pri­kryje závojom. 16 Po­tme vnikajú do domov a rabujú ich, cez deň sa za­mknú, svet­lo ne­poz­najú. 17 Pre nich všet­kých je ráno vtedy, keď na­stane tem­ná tma, lebo sa po­znajú s hrôzami tem­noty. 18 Ľah­ko ich od­nesie voda, ich podiel v krajine je pre­kliaty, do ich viníc nezamieri lisovač hroz­na. 19 Ako sucho a horúčava po­hl­tí roz­topený sneh, tak po­hl­tí pod­svetie hriešnikov. 20 Nech za­bud­ne na nich lono mat­ky, nech sú slad­kí pre čer­va a už viac sa ne­spomínajú. Ako drevo nech je polámaná ne­právosť! 21 S neplodnou, ktorá nerodí, zle za­ob­chádzali, ani vdove nič dob­ré ne­urobili. 22 Boh svojou mocou pri živote ud­ržuje moc­ných, po­vs­tanú, hoci už v život nedúfali. 23 Po­skyt­ne im bez­pečie, a oni sa na to spoľah­nú, ale jeho oči po­zorujú ich ces­ty. 24 Na chvíľu sú po­výšení a niet ich, upad­nú tak, ako všet­ko a väd­nú ako klas. 25 Či to nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži? Kto moje slová vy­vráti?