EkumenickýJób1

Jób

Zbožnosť a blahobyt Jóba1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to do­konalý, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Do jeho vlast­níc­tva pat­rilo sedem­tisíc oviec, tritisíc tiav, päťs­to vol­ských záp­rahov, päťs­to os­líc a veľké množs­tvo služob­níc­tva. Ten­to muž bol výz­nam­nejší než všet­ci ľudia Východu. 4 Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hos­tiny, na ktoré po­zývali aj svoje tri ses­try, aby jed­li a pili. 5 Vždy, keď sa skončili dni hos­tiny, Jób po­sielal po nich a po­sväcoval ich. Včas­ráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pre­tože si po­vedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mys­li. Jób to tak­to robieval ustavične. Prvá skúška Jóba6 Jed­ného dňa, keď Boží synovia pred­stúpili pred Hos­podina, prišiel medzi nich aj satan. 7 Hos­podin sa opýtal satana: Od­kiaľ pri­chádzaš? Satan od­povedal: Z potuliek a pre­chádzok po zemi. 8 Vtedy Hos­podin po­vedal satanovi: Dob­re si si všimol môj­ho služob­níka Jóba? Veď na zemi niet ni­koho ako on, kto by bol do­konalý a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. 9 Satan od­povedal Hos­podinovi: Ne­o­platí sa azda Jóbovi báť sa Boha? 10 Či si všade do­okola ne­oh­radil jeho, jeho dom i všet­ko, čo má? Prácu jeho rúk si požeh­nal a jeho majetok sa roz­rás­tol po celej krajine. 11 Veď len vy­stri svoju ruku a udri do všet­kého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!? 12 Hos­podin od­vetil satanovi: Po­zri, všet­ko, čo mu pat­rí, je v tvojich rukách, len ne­siahaj na jeho osobu. Vtedy satan od­išiel spred Hos­podina. 13 Jed­ného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jed­li, pili víno v dome svoj­ho pr­vorodeného brata, 14 prišiel k Jóbovi po­sol a hlási: Voly orali a osly sa pás­li pop­ri nich, 15 keď zaútočili Sabeji a po­brali ich. Pahol­kov po­zabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to po­vedal. 16 Ten ešte hovoril a už pri­chádza ďalší a oznamuje: Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ov­cami a pahol­kami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to po­vedal. 17 Aj on ešte hovoril a už pri­chádza ďalší a oznamuje: Chal­deji vy­slali tri od­diely, pre­pad­li ťavy a po­brali ich. Sluhov po­zabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to po­vedal. 18 Aj ten­to ešte hovoril a už pri­chádza ďalší a oznamuje: Tvoji synovia a tvoje dcéry jed­li a pili víno v dome svoj­ho pr­vorodeného brata, 19 keď zrazu sa cez púšť pri­hnala vích­rica a ud­rela na všet­ky štyri múry domu, ktorý padol na mladých a za­bil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to po­vedal. 20 Vtedy Jób vstal, roz­tr­hol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa 21 a po­vedal: Na­hý som vy­šiel zo života mat­ky a na­hý sa ta vrátim. Hos­podin dal a Hos­podin vzal, nech je požeh­nané meno Hos­podina. 22 Keď sa toto všet­ko dialo, Jób ne­zhrešil a ne­prisúdil Bohu nič nenáležité.

EkumenickýJób1

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček