Ekumenický › Jób › 26

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Deviata reč Jóba1 Nato Jób od­povedal tak­to: 2 Ako si len po­mohol tomu, kto ne­má síl! Rameno bez­moc­ného si ratoval! 3 Ako si len poradil ne­múd­remu a na­ozaj prejavil veľkú chápavosť! 4 Komu si narozp­rával slová a v akom duchu to hovoríš? 5 Dolu pod vodami sa chvejú tiene pod­svetia aj všet­ci, čo tam pre­bývajú. 6 Pred ním je pod­svetie ob­nažené a mies­to skazy nie je pri­kryté. 7 On rozp­res­tiera sever nad priepast­nou práz­dnotou, zem za­vesil nad ničím. 8 Vodu viaže vo svojich mrakoch a ob­lak sa pod ňou neroz­trh­ne. 9 Po­hľad na trón za­krýva tak, že rozo­stiera nad ním svoj ob­lak. 10 Vod­nú hladinu ob­kolesuje medzou až tam, kde hraničí svet­lo a tma. 11 Nebes­ké stĺpy sa chvejú a sú ohromené jeho po­hrozením. 12 Svojou mocou roz­búril more a svojou bys­trosťou rozt­ries­kal Rahaba. 13 Jeho duch ok­rášlil nebesia, jeho ruka pre­bod­la unikajúceho hada. 14 Po­zri, toto sú len út­ržky jeho konania, začuli sme o tom len tichučké slovo. Kto však po­chopí hromový hlas jeho hr­din­skej sily?