Roháček › Židom › 8

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Ďaľšie o kňazstve Pána Ježiša.1 Ale hlav­né pri tom, o čom je slovo, je to, že máme takého veľkňaza, ktorý sa po­sadil po pravici trónu Veličen­stva v nebesiach, 2 svätos­lužob­ník svätyne a pravého stánu, ktorý po­stavil Pán a nie človek. 3 Lebo každý naj­vyšší kňaz ustanovúva sa na­to, aby obetoval dary a obeti, a pre­to bolo po­treb­né, aby aj on mal niečo, čo by obetoval. 4 Lebo keby bol na zemi, ani by nebol kňazom, keď sú kňazi, ktorí podľa zákona obetujú dary 5 a ktorí svätos­lúžia ob­razu a tôni nebes­kých vecí, jako po­vedal Bôh Mojžišovi, keď mal robiť stán: Hľaď, vraj, aby si učinil všet­ko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vr­chu. 6 Ale teraz došiel Ježiš natoľko znamenitejšej svätos­lužby, na­koľko je aj lepšej sm­luvy pro­stred­níkom, ktorá je uzákonená na lepších za­sľúbeniach. O novej smluve.7 Lebo ak by tam­tá pr­vá bola bývala bez­úhon­ná, nehľadalo by sa mies­to druhej. 8 Lebo kar­hajúc ich hovorí: Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzav­riem s domom Iz­raelovým a s domom Júdovým novú sm­luvu, 9 nie podľa sm­luvy, ktorú som učinil s ich ot­cami toho dňa, keď som ich pojal za ruku, aby som ich vy­viedol z Egypt­skej zeme, lebo oni nezos­tali v mojej sm­luve, a ja som si ich ne­povšim­nul, hovorí Pán. 10 Lebo toto je smluva, ktorú uzav­riem s domom Iz­raelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mys­le a na­píšem ich na ich srd­cia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 11 A nebudú viacej učiť každý svoj­ho blížneho a každý svoj­ho brata hovoriac: Po­znaj Pána! Lebo ma budú všet­ci znať, od malého z nich až do veľkého z nich. 12 Lebo budem milos­tivý ich ne­právos­tiam a na ich hriechy a na ich bez­zákon­né skut­ky viacej ne­spomeniem. 13 Tým, že hovorí novú, vy­hlásil pr­vú za za­staralú. A to, čo za­starieva a stár­ne, je blíz­ke zániku.