Roháček › Židom › 11

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Jako premáhali hrdinovia Boží vierou a premáhajú svet.1 A viera je pod­statou toho, na čo sa človek nadeje, pre­svedčením o veciach, ktoré sa ne­vidia. 2 Lebo v nej do­stali svedoc­tvo starší predkovia. 3 Vierou roz­umieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí. 4 Vierou doniesol Ábel Bohu väčšiu obeť než Kain, ktorou to vierou dostal svedoc­tvo, že je spraved­livý, keď svedčí Bôh pri jeho daroch, a ňou, zo­mrúc, ešte hovorí. 5 Vierou bol Enoch prenesený, aby ne­videl smr­ti. A nenašli ho, pre­tože ho preniesol Bôh. Lebo pred svojím prenesením do­stal svedoc­tvo, že sa ľúbi Bohu. 6 A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto pri­chádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je od­platiteľom. 7 Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte ne­videlo, bojac sa Boha, pri­pravil koráb na zá­chranu svoj­ho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spraved­livos­ti, spraved­livos­ti vo viere. 8 Vierou Ab­rahám súc volaný po­slúchol, keď mu kázal Bôh, aby vy­šiel zo svojej vlas­ti a išiel na mies­to, ktoré mal do­stať za dedičs­tvo. A vy­šiel bez toho, že by bol vedel, kam ide. 9 Vierou po­hos­tínil v zemi za­sľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho is­tého za­sľúbenia. 10 Lebo očakával mes­to, majúce zá­klady, ktorého remesel­níkom a staviteľom je Bôh. 11 Vierou i sama Sára do­stala moc založiť semeno a porodila mimo času veku, keďže mala za ver­ného toho, ktorý za­sľúbil. 12 Pre­to sa ich aj z jed­ného, a to už umŕt­veného, na­plodilo množs­tvom jako hviezd na nebi a jako ne­sčísel­ného pies­ku na brehu mora. 13 Tí všet­ci po­mreli vo viere bez toho, že by boli do­stali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli pre­svedčeni o nich a vítali ich a vy­znávali, že sú cudzin­cami a pút­nik­mi na zemi. 14 Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjav­ne ukazujú, že hľadajú vlasť. 15 A keby boli mys­leli na tú, z ktorej vy­šli, boli by mali času vrátiť sa. 16 Ale tak­to túžia po lepšej, to jest po nebes­kej. Pre­to sa nehan­bí za nich ich Bôh menovať sa ich Bohom, lebo im pri­hotovil mes­to. 17 Vierou obetoval Ab­rahám Izáka zkúšaný súc a obetoval jed­norodeného ten, ktorý pre­vzal za­sľúbenia, 18 a ktorému bolo po­vedané: V Izákovi sa ti bude volať semä, 19 roz­umujúc tak, že Bôh je moc­ný aj z mŕt­vych vzkriesiť, od­kiaľ si ho aj od­niesol v podoben­stve. 20 Vierou (tiež) o budúcich veciach požehnal Izák Jakoba a Ezava. 21 Vierou Jakob zomierajúc požeh­nal každého zo synov Jozefových a po­klonil sa na vrch svojej palice. 22 Vierou Jozef do­konávajúc zmienil sa o vy­j­dení synov Iz­raelových z Egyp­ta a pri­kázal o svojich kos­tiach. 23 Vierou Mojžiš, keď sa narodil, ukrytý bol tri mesiace, od svojich rodičov, pre­tože videli dieťa, že je krás­ne, a nebáli sa roz­kazu kráľov­ho. 24 Vierou Mojžiš, keď už bol veľký, odo­prel volať sa synom dcéry fara­onovej 25 a radšej si vy­volil tr­pieť a strádať s ľudom Božím, ako mať dočas­ný pôžitok hriešny. 26 A za väčšie bohat­stvo ako po­klady Egyp­ta po­važoval po­hanenie Kris­tovo, lebo hľadel preč od toho na od­platu. 27 Vierou opus­til Egypt nebojac sa zúrivého hnevu kráľov­ho, lebo jako čo by bol videl ne­viditeľného, zo­trval. 28 Vierou učinil sláv­nosť barán­ka a nák­rop kr­vi, aby sa ich nedot­knul ten, ktorý hubil pr­vorodené. 29 Vierou prešli Čer­vené more jako po suchej zemi, o čo sa po­kúšali aj Egypťania a boli po­hl­tení. 30 Vierou pad­ly múry Jericha, keď ich ob­chádzali za sedem dní. 31 Vierou nezahynula smil­nica Rachab s tými, ktorí ne­pos­lúchali vo viere, prij­múc vy­zvedačov s po­kojom. 32 A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozp­rával o Gede­onovi, Barákovi, Sam­sonovi, Jef­tovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33 ktorí vierou zdolali kráľov­stvá, robili spraved­livosť, do­siah­li za­sľúbenia, za­pchali ús­ta ľvom, 34 vy­hasili moc ohňa, utiek­li os­triu meča, zmoc­nili sa a vy­manili od slabos­ti, stali sa junák­mi v boji, ustúpiť prinútili tábory cudzozem­cov. 35 Ženy do­staly z­pät svojich mŕt­vych vzkriesených. A jed­ni boli mučení na mučid­lách ne­prij­múc oslobodenia, aby do­stali lepšieho vzkriesenia. 36 Druhí za­kúsili po­smechov a bit­ky a k tomu pút a žalára; 37 boli kameňovaní, po­kúšaní, pílami rezaní, zo­mreli vraždou meča; s­krývajúc sa chodili sem a ta v ovčích a kozích kožiach, strádajúci, súžení, trápení, 38 ktorých svet nebol hoden; blúdili po púštiach a po vr­choch a s­krývali sa po jas­kyniach a po dierach zeme. 39 A tí všet­ci, hoci do­stali svedoc­tvo vierou, ne­od­nies­li si za­sľúbenia, 40 pre­tože Bôh pred­videl čosi lepšie o nás, aby neboli bez nás zdokonalení.