RoháčekŽidom6

Židom

Niesť sa k dokonalosti. Výstraha pred odpádaním a neprijímať nadarmo požehnanie.1 Pre­to zanechajúc počiat­ky učenia o Kris­tu ne­sme sa k do­konalos­ti a nek­laďme zase zá­kladu po­kánia z mŕt­vych skut­kov a viery na Boha, 2 učenia o umývaniach, o vzkladaní rúk, o zmŕtvychvstaní mŕt­vych a o večnom súde. 3 A urobíme aj to, keď len do­volí Bôh. 4 Lebo je ne­možné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochut­nali nebes­kého daru a stali sa účast­nými Svätého Ducha 5 a ochut­nali dob­ré slovo Božie a rôz­ne moci budúceho veku, 6 keby od­pad­li, zase ob­noviť ku po­kániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vy­stavujú ho po­tup­ne na od­iv. 7 Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorý čas­to pri­chádza na ňu, a plodí rast­linu, vhod­nú tým, pre ktorých sa aj ob­rába, berie podiel na požeh­naní od Boha. 8 Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je ne­súca a je blíz­ka zlorečen­stva, ktorej koniec je, aby bola spálená. Nádej o veriacich. Prísaha Božia.9 Ale sme pre­svedčení o vás, milovaní, lepšie veci, a ktoré idú so spasením, i keď tak hovoríme. 10 Lebo Bôh nie je ne­spraved­livý, aby za­budol na vaše dielo a na trud­nú prácu vašej lásky, ktorú ste do­kázali oproti jeho menu, keď ste slúžili svätým a ešte vždy slúžite. 11 Ale želáme si, aby jeden každý z vás do­kazoval tú is­tú snahu na pl­nosť nádeje do kon­ca, 12 aby ste ne­zleniveli, ale aby ste na­sledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia za­sľúbenia. 13 Lebo keď dával Bôh Ab­rahámovi za­sľúbenie, keďže ne­mal na koho iného väčšieho pri­sahať, pri­sahal sám na seba 14 a po­vedal: Požeh­nám, áno, požeh­nám ťa a veľmi ťa rozm­nožím. 15 A tak tr­pez­live vy­čkajúc do­siahol za­sľúbenie. 16 Lebo ľudia pri­sahajú na väčšieho, a každému sporu medzi nimi urobí koniec na stvr­denie s­ložená prísaha. 17 A preto, že Bôh chcel svr­chovane ukázať dedičom za­sľúbenia ne­zmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu, 18 aby sme dvoma ne­zmeniteľnými vecami, zasľúbením Božím a jeho prísahou, v ktorých je ne­možné Bohu oklamať, mali sil­né po­tešenie, my, ktorí sme unik­li, uchopiť nádej, ktorá leží pred na­mi, 19 ktorú máme sťa kot­vu duše, bez­pečnú a pev­nú, a ktorá vchádza do vnút­ra za oponu, 20 kde jako predbehúň vošiel za nás Ježiš stanúc sa veľkňazom podľa poriad­ku Mel­chisedechov­ho na veky.

RoháčekŽidom6