Roháček › Židom › 9

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Výklad o starozákonnej svätyni o svätyni svätých.1 Mala tedy aj pr­vá sm­luva pravidlá svätos­lužby a svet­skú svätyňu. 2 Lebo ustrojený bol pr­vý stánok, v ktorom bol svietnik a stôl a pred­loženie chlebov, a ten sa zo­vie svätyňa. 3 A za druhou oponou bol stánok, zvaný svätyňa svätých, 4 ktorý mal zlatý ol­tár na kadenie a truh­lu sm­luvy, zo všet­kých strán po­krytú zlatom, v ktorej bolo zlaté vedier­ce, ob­sahujúce man­nu, po­tom palica Áronova, ktorá bola za­kvit­la, a do­sky sm­luvy. 5 A nad ňou, nad truhlou, cherubi slávy, za­tôňujúci pokrývku, z­vanú zľutovnicu, o ktorých veciach hovoriť do­pod­rob­na nie je teraz možno. 6 Keď bolo toto všet­ko takto za­riadené, do pr­vého stán­ku vchádzajú každého času kňazi, konajúci svätos­lužby, 7 ale do toh­to druhého raz za rok sám jediný naj­vyšší kňaz, nie bez kr­vi, ktorú ta ne­sie v obeť za seba a za ne­vedomost­né hriechy ľudu, 8 čím dáva Svätý Duch na javo, že ešte nie je zjavená ces­ta do svätyne, kým ešte pr­vý stán má s­voje státie, 9 a ktorý je podobenstvom na terajší čas, v ktorom sa donášajú v obeť dary a obeti, ktoré ne­môžu v svedomí zdokonaliť toho, kto svätos­lúži, 10 jedine na zá­klade pokrmov, nápojov a roz­ličných umývaní, čo všet­ko sú telesné ustanovenia, uložené do času na­pravenia. Moc krvi Kristovej, prostredníka novej smluvy.11 Ale keď prišiel Kris­tus, veľkňaz budúceho dob­rého, väčším a do­konalejším stánom, nie učineným rukou, to jest nie s­tánom tohoto stvorenia, 12 ani nie kr­vou koz­lov a teliat, ale svojou vlast­nou kr­vou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vy­kúpenie. 13 Lebo jest­li krv koz­lov a býkov a popol jalovice, kropiaci zo­bec­nených, poškvrnených, po­sväcuje na čis­totu tela, 14 o koľko viacej krv Kris­tova, ktorý skr­ze večného Ducha obetoval sám seba bez­vad­ného Bohu, očis­tí vaše svedomie od mŕt­vych skut­kov, aby ste svätos­lúžili živému Bohu. 15 A pre­to je pro­stred­níkom novej sm­luvy, aby, keď sa stala sm­rť na vy­kúpenie z prestúpení za pr­vej sm­luvy, do­stali za­sľúbenie večného dedičs­tva tí, ktorí sú po­volaní. 16 Lebo tam, kde je sm­luva čiže záveť a keď má mať platnosť, je ne­vy­hnut­ne po­treb­né, aby bola donesená, to jest zis­tená smrť toho, kto učinil tú sm­luvu čiže záveť. 17 Lebo záveť je pev­ná až pri mŕt­vych, keďže ne­má ni­kdy moci, kým žije ten, kto učinil záveť. 18 Z tej príčiny ani tam­tá pr­vá sm­luva nebola po­svätená bez kr­vi. 19 Lebo keď podľa zákona pred­niesol Mojžiš všet­kému ľudu všet­ky pri­kázania a vzal krv teliat a koz­lov s vodou a s pur­puro-čer­venou vl­nou a s yzopom, po­kropil i samu knihu i všetok ľud 20 a po­vedal: Toto je krv sm­luvy, ktorú pri­kázal u vás Bôh. 21 Ale i stán i všet­ky nádoby svätos­lužby podob­ne po­kropil kr­vou. 22 A skoro všet­ko sa kr­vou očisťuje podľa zákona, a bez vy­liatia krvi nedeje sa od­pus­tenie. 23 Bolo tedy ne­vy­hnut­ne po­treb­né, aby sa ob­razy vecí, ktoré sú v nebesiach, tým očisťovaly, ale samy nebes­ké lepšími obeťami ako tieto. 24 Lebo Kris­tus ne­vošiel do svätyne, učinenej rukou, proti­ob­razu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Božej za nás. 25 Ani nie, aby sa čas­to obetoval, ako čo naj­vyšší kňaz každý rok vchádza do svätyne s cudzou kr­vou, 26 keďže by bol musel mnoho ráz tr­pieť od založenia sveta. Ale teraz pri skonaní vekov zjavil sa raz navždy na od­stránenie hriechu svojou obeťou. 27 A jako je uložené ľuďom raz zo­mrieť, a po­tom súd, 28 tak i Kris­tus, raz obetovaný tým cieľom, aby vy­niesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí ho očakávajú, na spasenie.