Roháček › Židom › 10

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Starý zákon mal iba tôňu podstaty; nemohol zdokonaliť: Kristus jedinou obeťou zdokonaľuje navždy.1 Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dob­rého, nie sám ob­raz vecí, ne­môže ni­kdy obeťami, tými is­tými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí pri­chádzajú. 2 Lebo či by ich už neboli pre­stali donášať pre­to, že by už tí, ktorí svätos­lúžia, raz očis­tení, ne­mali nejakého svedomia hriechov? 3 Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku. 4 Lebo nie je možné, aby krv býkov a koz­lov odňala hriechy. 5 Pre­to vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a po­svät­ného daru si nech­cel, ale si mi ustrojil telo. 6 V zápal­ných obetiach ani v obetiach za hriech si ne­mal záľuby. 7 Vtedy som po­vedal: Hľa, idem - v zá­hlaví knihy je na­písané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu. 8 Keď tu vyššie hovorí: Obetí a po­svät­ného daru a zápal­ných obetí ani obetí za hriech si nech­cel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona, 9 po­tom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší pr­vé, aby po­stavil druhé; 10 v ktorej vôli sme po­svätení donesenou obeťou tela Ježiša Kris­ta, raz navždy. 11 A každý kňaz stojí svätos­lúžiac deň ako deň a čas­to donáša tie is­té obeti, ktoré ne­môžu ni­kdy sňať hriechy. 12 Ale on donesúc jed­nu bit­nú obeť za hriechy navždy sa po­sadil po pravici Božej. 13 A teraz už len očakáva, až budú jeho ne­priatelia položení za pod­nož jeho nôh. 14 Lebo jed­nou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa po­sväcujú. 15 A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo po­tom, keď prv po­vedal: 16 Toto je sm­luva, ktorú uzav­riem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srd­cia a na­píšem ich na ich mys­le 17 a na ich hriechy a na ich ne­právos­ti viacej ni­kdy ne­spomeniem. 18 A kde je toho od­pus­tenie, tam viacej net­reba obeti za hriech. Vyzvanie pristúpiť k Bohu pravým srdcom v plnosti viery.19 Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej - 20 ktorý to v­chod nám vy­svätil ako ces­tu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo - 21 a veľkého kňaza nad domom Božím, 22 pri­stupuj­me s prav­divým srd­com v pl­nej is­tote viery majúc po­kropené srd­cia a tak očis­tené od zlého svedomia 23 a telo umyté čis­tou vodou držme vy­znanie nádeje ne­och­vej­ne, lebo je verný ten, ktorý za­sľúbil. 24 A po­zoruj­me sa na­vzájom tým cieľom, aby sme sa roz­necovali k lás­ke a k dob­rým skut­kom 25 ne­opúšťajúc svoj­ho shromaždenia, ako majú nie­ktorí obyčaj, ale na­pomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň. Strašné hrešiť po prijatí známosti. Upomenutie na drievnu statnosť.26 Lebo keď dob­rovoľne hrešíme po prijatí známos­ti prav­dy, ne­pozos­táva už viacej obeti za hriechy, 27 ale jakési strašné očakávanie súdu a prud­ká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protiv­níkov. 28 Keď nie­kto po­hŕdol zákonom Mojžišovým, bez milo­sr­den­stva zomrie na dvoch alebo na troch sved­kov, 29 a o koľko, dom­nievam sa, prís­nejšieho tres­tu bude uznaný za hod­ného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv sm­luvy, ktorou bol po­svätený, po­vážil za obec­nú a Duchu milos­ti urobil po­tupu?! 30 Lebo známe toho, ktorý po­vedal: Mne po­msta; ja od­platím, hovorí Pán. A za­se: Pán bude súdiť svoj ľud. 31 Strašné je upad­núť do rúk živého Boha. 32 Spomínaj­te si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztr­peli ste mnohý boj utr­pení, 33 keď ste za jed­no po­haneniami a súženiami bývali divad­lom a za druhé účast­ník­mi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní. 34 Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozch­vátanie svoj­ho majet­ku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé. 35 Tedy ne­od­hoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú od­platu. 36 Lebo vám je tr­pez­livos­ti treba, aby ste si, keď vy­konáte vôľu Božiu, od­nies­li za­sľúbenie. 37 Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prij­sť, prij­de a nebude meškať. 38 A spraved­livý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, ne­má v ňom záľuby moja duša. 39 Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do za­hynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.