Evanjelický › Náhum › 3

Náhum

• 1
• 2
• 3

Hriechy Ninive sú príčinou jeho pádu1 Beda kr­vilačnému mes­tu, je samá lož, je pl­né koris­ti, a ne­pres­táva rabovať. 2 Čuť pras­kot biča, hr­mot­ný zvuk kolies, cválajúce kone, rútiace sa vozy. 3 Jazd­ci vy­sadajú, meče planú, oštepy sa blýs­kajú. Množs­tvo po­bitých! ... Hromada mŕt­vych tiel! ... Niet kon­ca mŕt­volám! Po­tkýnajú sa o mŕt­voly. 4 To všet­ko pre mnohé smils­tvá ne­vies­t­ky, pôvab­ne krás­nej čarodej­nice, ktorá opan­tala národy svojimi smils­tvami a po­kolenia svojimi čarami. 5 Aj­hľa, som proti tebe - to je výrok Hos­podina moc­nos­tí - vy­hr­niem ti suk­ne na tvár, ukážem národom tvoju na­hotu a kráľov­stvám tvoju han­bu. 6 Okydám ťa špinou, znevážim ťa a urobím z teba divad­lo. 7 Každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a po­vie: Spus­tošené je Ninive! Kto ho poľutuje? Kde mu vy­hľadám tešiteľov? 8 Si lepšie ako No Am­mon, ktoré ležalo na Níle, vodami ob­kľúčené, hrad­bou mu bolo more a jeho múrom voda? 9 Kúš a Egypt boli jeho ne­ob­medzenou silou. Pút a Líbyj­ci boli mu na po­moci. 10 Aj jeho stih­lo vy­hnan­stvo, od­išlo do zajatia, aj deti mu rozt­ries­kali na rohoch všet­kých ulíc. O jeho šľach­tu hádzali lós a všet­kých jeho veľkých dali do pút. 11 Aj ty budeš opité, skryješ sa, aj ty budeš hľadať útočis­ko pred ne­priateľom. 12 Všet­ky tvoje pev­nos­ti sú ako figov­níky s raným ovocím. Ak ich po­trasú, spad­nú do úst toho, kto chce jesť. 13 Aj­hľa, tvoji bojov­níci sú ženy upro­stred teba. Tvojim ne­priateľom sa ot­voria do­korán brány tvojej krajiny; oheň strávi tvoje závory. 14 Na­ber si vodu na čas ob­liehania, opev­ni svoje pev­nos­ti, vstúp do blata a mies hlinu, chop sa for­my na teh­ly! 15 Tam ťa strávi oheň, vy­hladí ťa meč, požerie ťa ako chrobač, aj keď sa rozm­nožíš ako chrobač, aj keď sa rozm­nožíš ako kobyl­ky! 16 Rozm­nožilo si svojich kup­cov nad počet nebes­kých hviezd. Chrobač spus­toší a od­letí. 17 Tvoji strážcovia sú ako kobyl­ky a tvoji pisári sú ako mračná chrús­tov, ktoré sa v chlad­nom čase zdržujú pri ohradách; keď vy­j­de sln­ko, od­letia, a ni­kto ne­poz­ná mies­to, kde sú. 18 Tvoji pas­tieri za­spali, kráľ Asýrie, tvoji šľach­tici za­driemali. Tvoj ľud sa roz­pŕchol po vr­choch, a nik ho ne­z­hromaždí. 19 Na tvoju biedu lieku niet, boles­tivá je tvoja rana. Všet­ci, čo počujú zvesť o tebe, tlies­kať budú rukami nad tebou. Veď na koho nedoľah­la tvoja ustavičná zloba?