Evanjelický › Náhum › 2

Náhum

• 1
• 2
• 3

1 Aj­hľa, na vr­choch nohy po­sla blaho­zves­ti, ktorý zves­tuje po­koj: Sväť, Júda, svoje sviat­ky, plň svoje sľuby, lebo už ni­kdy ne­príde proti tebe naničhod­ník: je cel­kom vy­hladený. Zánik Ninive2 Zhub­ca tiah­ne proti tebe: dob­re stráž pev­nosť, po­zoruj ces­tu, upev­ni si bed­rá, po­zbieraj všet­ky sily. 3 Lebo Hos­podin ob­noví dôs­toj­nosť Jákobovu ako dôs­toj­nosť Iz­raela, keďže ich ničitelia spus­tošili a skazili im vet­vy. 4 Štít jeho hr­dinov sa čer­venie, bojov­níci sú ob­lečení v šar­láte, vozy sú v ohni fakieľ v deň ním určený a tátoše sa vzpínajú. 5 Vozy sa rútia ulicami, rachotia po námes­tiach, vy­zerajú ako fak­le, mihajú sa ako bles­ky. 6 Kráľ Ninive vy­zve svojich moc­ných, ale sa po­tkýnajú pri chôdzi, ponáhľajú sa k hrad­bám, no už je po­stavený útočný kryt. 7 Riečne úpus­ty sa ot­voria a palác sa za­kolíše. 8 Zajatú kráľov­nú od­vedú; jej diev­ky budú vzdychať, ako keď nariekajú holuby, a biť sa budú v pr­sia. 9 Ninive je ako jazero pl­né vody, jeho vody unikajú. Za­stav­te sa, stoj­te! No nik sa ne­ob­ráti. 10 Rabuj­te strieb­ro, rabuj­te zlato, niet kon­ca po­kladom; ťažšie sú ako os­tat­né drahocen­nos­ti. 11 Spúšť, ru­iny a spus­tošenie, skľúčené srd­cia, pod­lomené kolená, vo všet­kých bed­rách chvenie, na všet­kých tvárach bledo­sť. 12 Kde je br­loh levov a jas­kyňa levíčat, kam lev korisť vnášal, kde lev býval bez vy­rušenia? 13 Lev mnoho tr­hal pre svoje mláďatá, hr­dúsil pre svoje levice, úlov­kom na­pl­nil svoje pelechy a svoje br­lohy korisťou. 14 Aj­hľa, som proti tebe - to je výrok Hos­podina moc­nos­tí - ja na dym spálim tvoje vozy a tvoje levíčatá požerie meč. Urobím koniec tvojej koris­ti na zemi a nebude už znieť hlas tvojich po­slov.