Roháček › Zachariáš › 11

Zachariáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

Spustošenie zeme pre hriechy. O nemilosrdných pastieroch stáda Božieho. Dve palice. Tridsať strieborných.1 Ot­vor, Libanone, svoje vráta, a nech žerie oheň tvoje ced­ry! 2 Kvíľ, ó, jedľo, pre­tože pad­la ced­ra, lebo sláv­ni sú spus­tošení! Kvíľte, duby Bázana, lebo sos­túpil les, ne­prí­stup­ný. 3 Hlas kvílenia pas­tierov! Lebo je zkazená ich nád­hera. Hlas revu mladých ľvov! Lebo je zkazená pýcha Jor­dána. 4 Tak­to hovorí Hos­podin, môj Bôh: Pas stádo oviec, od­dané na za­bitie, 5 ktoré nemilo­sr­d­ne zabíjajú ich majitelia a podľa svojej mien­ky nedopúšťajú sa tým viny, a tí, ktorí ich predávajú, hovoria: Požeh­naný Hos­podin, že som zbohatol. A ich pas­tieri? Nik­torý sa nezľutúva nad nimi. 6 Lebo sa už viacej nezľutujem nad obyvateľmi tej­to zeme, hovorí Hos­podin, ale hľa, ja spôsobím to, že naj­de človek človeka, a vy­dám ich každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; po­tlčú zem, a ne­vy­trh­nem z ich ruky. 7 A tak som pásol stádo oviec, od­dané na za­bitie, tedy strápených toho stáda. A vzal som si dve palice, z ktorých jed­nu som na­zval Noam a druhú som na­zval Chob­lím, a tak som pásol stádo. 8 A za­hladil som troch pas­tierov v jed­nom mesiaci. Zunovala ich moja duša, a tiež aj ich duša si zošk­livila mňa. 9 Pre­to som po­vedal: Nebudem vás pásť; tá, ktorá má zo­mrieť, nech tedy zo­mrie, a tá, ktorá má byť vy­hladená, nech je vy­hladená, a tie, ktoré po­zos­tanú, nech žerú každá mäso svojej družky. 10 A vzal som svoju palicu, No­am, a po­sekal som ju, aby som zrušil svoju sm­luvu, ktorú som učinil so všet­kými národami. 11 A bola zrušená toho dňa, a tak po­znali strápení stáda, ktorí po­zorovali na mňa, že je to slovo Hos­podinovo. 12 A po­vedal som im: Ak je to dob­ré vo vašich očiach, daj­te moju mzdu, ale ak nie, nechaj­te tak. A od­vážili moju mzdu, trid­sať striebor­ných. 13 A Hos­podin mi riekol: Hoď ju ta hr­nčiarovi, nád­her­nú to cenu, ktorou som ocenený od nich. A vez­múc tých trid­sať striebor­ných hodil som to v dome Hos­podinovom pred hr­nčiara. 14 Po­tom som po­sekal svoju druhú palicu, Chob­lím, aby som zrušil brat­stvo medzi Júdom a Iz­raelom. Bláznivý pastier.15 A Hos­podin mi riekol: Ešte si vez­mi nás­troj bláz­nivého pas­tiera. 16 Lebo hľa, ja vzbudím pas­tiera v tej­to zemi. Hynúcich oviec nenavštívi, za­hnaného nebude hľadať ani polámanej nebude liečiť, tej, ktorá stojí, nebude opat­rovať, ale mäso tučnej bude jesť a ich kopytá zláme. 17 Beda tomu ničom­nému pas­tierovi, ktorý opúšťa stádo! Meč na jeho rameno a na jeho pravé oko! Jeho rameno is­tot­ne uschne, a jeho pravé oko sa is­tot­ne za­tem­nie.