Roháček › Kazateľ › 9,1

Kazateľ 9:1

— Lebo to všet­ko som priložil k svoj­mu srd­cu, a to aby som vy­svet­lil všet­ko to, že spraved­liví a múd­ri jako aj ich skut­ky sú v ruke Božej, i lás­ka i nenávisť. Človek ne­vie o ničom, čo je pred ktorým.

Verš v kontexte

1 Lebo to všet­ko som priložil k svoj­mu srd­cu, a to aby som vy­svet­lil všet­ko to, že spraved­liví a múd­ri jako aj ich skut­ky sú v ruke Božej, i lás­ka i nenávisť. Človek ne­vie o ničom, čo je pred ktorým. 2 Všet­ko deje sa jednako všet­kým. Jed­na a tá is­tá príhoda sa pri­hodí spravedlivému a bez­božnému, dob­rému a čis­tému i nečis­tému, tomu, kto obetuje, i tomu, kto ne­obetuje, jako dob­rému tak i hrešiacemu, tomu, kto pri­sahá, jako i tomu, kto sa bojí prísahy. 3 To je zlo, a je pri všet­kom, čo sa deje pod sln­kom, lebo jed­na a tá is­tá príhoda p­rihodí sa všetkým, a k tomu aj srd­ce synov človeka je pl­né zlého, a šialen­stvo je v ich srd­ci, kým len žijú, a po­tom k mŕt­vym.…

späť na Kazateľ, 9