Evanjelický › 3. Mojžišova › 16

3. Mojžišova

Leviticus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27

Veľký deň zmierenia1 Hos­podin pre­hovoril k Mojžišovi po smr­ti dvoch synov Áronových, ktorí zo­mreli, keď pred­stupovali pred Hos­podina. 2 Hos­podin riekol Mojžišovi: Po­vedz svoj­mu bratovi Áronovi, nech ne­v­stupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vr­ch­nák, ktorý je na truh­le, aby nezom­rel, lebo v ob­laku sa budem zjavovať nad vr­ch­nákom. 3 Len tak­to smie Áron vstúpiť do svätyne: s jed­ným jun­com na obeť za hriech a s baranom na spaľovanú obeť. 4 Nech si ob­lečie po­svät­ný ľanový spod­ný odev; na tele má mať ľanové spod­ky, nech sa opáše ľanovým pásom a uviaže si ľanový tur­ban. To je po­svät­ný úbor. Nech si umyje telo vodou a po­tom si ho ob­lečie. 5 Od zboru Iz­rael­cov pre­vez­me dvoch koz­lov na obeť za hriech a jed­ného barana na spaľovanú obeť. 6 Áron nech pri­vedie jun­ca, určeného na obeť za hriech, a nech vy­koná ob­rad zmierenia za seba a za svoj dom. 7 Po­tom nech vez­me dvoch koz­lov, po­staví ich pred Hos­podina ku vchodu do svätos­tán­ku; 8 Áron hodí žreb o oboch koz­loch, jeden žreb pre Hos­podina a druhý pre Azázéla. 9 Po­tom Áron pri­vedie koz­la, na ktorého padol žreb pre Hos­podina, a pri­praví ho na obeť za hriech. 10 Koz­la však, na ktorého padol žreb pre Azázéla, treba po­staviť živého pred Hos­podina, vy­konať ním ob­rad zmierenia a vy­hnať ho Azázélovi na púšť. 11 Áron nech pri­vedie jun­ca, ktorého má na obeť za hriech, a nech ním vy­koná ob­rad zmierenia za seba a za svoj dom; za­bije totiž jun­ca, ktorého má na obeť za hriech. 12 Vez­me pl­nú lopat­ku uhlíkov z ol­tára spred Hos­podina a pl­né prieh­rštie rozt­lčeného von­ného kadid­la. Vnesie to za oponu 13 a položí kadid­lo na oheň pred Hos­podinom; ob­lak z kadid­la za­halí vr­ch­nák, ktorý je na Svedec­tve; tak ne­um­rie. 14 Po­tom nech vez­me z krvi jun­ca, prs­tom nech po­kropí vr­ch­nák smerom k východ­nej strane a pred vr­ch­nákom sedem razy prs­tom roz­fŕka krv. 15 Po­tom za­bije koz­la, určeného na obeť za hriech ľudu, jeho krv vnesie do vnút­ra za oponu a s jeho kr­vou naloží ako s kr­vou jun­ca: nech ju vy­kropí na vr­ch­nák a pred vr­ch­nák. 16 Tak nech vy­koná ob­rad zmierenia za svätyňu pre všet­ky nečis­toty Iz­rael­cov a pre ich prie­stup­ky a všet­ky hriechy; tak nech urobí aj so svätos­tán­kom, ktorý stojí medzi nimi upro­stred ich nečis­tôt. 17 Nech niet ni­koho v svätos­tán­ku, keď vstúpi do svätyne na vy­konanie ob­radu zmierenia, po­kiaľ ne­vyj­de a ne­vykoná ob­rad zmierenia za seba, za svoj dom a za celé zhromaždenie Iz­raela. 18 Po­tom nech vy­j­de k ol­táru, ktorý je pred Hos­podinom, a vy­koná na ňom ob­rad zmierenia: nech vez­me z krvi jun­ca a koz­la a nech do­okola po­maže rohy ol­tára. 19 sedem razy nech ho prs­tom po­kropí čias­t­kou kr­vi, tak nech ho očis­tí od nečis­tôt Iz­rael­cov a po­svätí ho. 20 Keď do­končil ob­rad zmierenia za svätyňu, svätos­tánok a ol­tár, nech pri­vedie živého koz­la; 21 Áron nech položí svoje ruky na hlavu živého koz­la a vy­zná nad ním všet­ky viny Iz­rael­cov, všet­ky ich prie­stup­ky so všet­kými hriech­mi. Keď ich tak zloží na hlavu koz­la, nech ho na to pri­pravený muž vy­ženie na púšť. 22 Keď vy­ženie koz­la na púšť, on od­nesie na sebe všet­ky viny do odľah­lého kraja. 23 Po­tom nech Áron vstúpi do svätos­tán­ku, vy­zlečie si ľanové rúcho, ktoré si ob­liekol, aby vstúpil do svätyne, a nech ho tam uloží. 24 Nech si na po­svät­nom mies­te umyje telo vodou, ob­lečie si svoje šaty, vy­j­de a pri­praví svoju spaľovanú obeť i spaľovanú obeť ľudu, a tak vy­koná ob­rad zmierenia za seba i za ľud. 25 Tuk obete za hriech nech spáli na ol­tári. 26 Ten však, ktorý vy­hnal koz­la Azázélovi, nech si operie šaty a telo umyje vodou, a len po­tom smie vstúpiť do tábora. 27 Jun­ca i koz­la na obeť za hriech, ktorých krv bola vnesená na vy­konanie ob­radu zmierenia vo svätyni, treba vy­niesť za tábor; ich kožu, mäso aj ich trus nech spália. 28 Ten, kto ich spáli, nech si operie šaty, umyje sa vodou, a len po­tom smie vstúpiť do tábora. 29 Toto nech vám je večným ustanovením: Desiaty deň sied­meho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu, a to ani domorodec ani cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami. 30 Lebo v ten­to deň sa vy­koná za vás ob­rad zmierenia, aby vás očis­til; čis­tí budete pred Hos­podinom od všet­kých svojich hriechov. 31 Je to pre vás veľký deň sviatočného od­počin­ku , a vy sa musíte kajať; to je večné ustanovenie. 32 Ob­rad zmierenia nech vy­koná kňaz, ktorého po­mažú a uvedú do úradu, aby konal kňaz­skú službu po svojom ot­covi; nech si ob­lečie po­svät­né ľanové rúcho, 33 a nech spro­stred­kuje zmierenie pre svätyňu, pre svätos­tánok a pre ol­tár. On vy­koná ob­rad zmierenia i za kňazov aj za všetok ľud zhromaždenia. 34 Toto vám bude večným ustanovením: nech sa koná raz do roka ob­rad zmierenia za Iz­rael­cov, na zbavenie všet­kých ich hriechov. Mojžiš urobil tak, ako mu pri­kázal Hos­podin.