Evanjelický3. Mojžišova6

3. Mojžišova

Leviticus

Spaľovaná obeť1 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 2 Pri­káž Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o spaľovanej obeti: Spaľovaná obeť má os­tať na oh­nis­ku ol­tára celú noc až do rána; ol­tár­ny oheň má os­tať na ňom horieť. 3 Nech si kňaz ob­lečie svoje ľanové rúcho, ľanové spod­ky a vy­berie popol, na ktorý oheň strávil spaľovanú obeť na ol­tári, a nech ho vy­sype vedľa ol­tára. 4 Po­tom si vy­zlečie šaty a ob­lečie iné šaty; nech vy­nesie popol na čis­té mies­to za tábor. 5 Oheň na ol­tári nech ostane horieť; ne­smie vy­has­núť, kňaz nech ním za­paľuje drevo každé ráno, nech roz­loží na ňom spaľovanú obeť a spaľuje na ňom tuk obete spoločen­stva. 6 Oheň nech os­táva stále horieť na ol­tári; ne­smie vy­has­núť. Pokrmová obeť7 Toto je zákon o po­kr­movej obeti: Nech ju synovia Áronovi prinesú k ol­táru pre Hos­podina. 8 Jeden z nich nech odo­berie za hr­sť jem­nej múky z po­kr­movej obete aj s olejom, aj všet­ko kadid­lo, ktoré je na po­kr­movej obeti; nech to spáli na ol­tári ako jej pri­pomien­kovú časť na príjem­nú vôňu Hos­podinovi. 9 Čo zvýši z nej, nech zjedia Áron a jeho synovia. Má sa to jesť nek­vasené na po­svät­nom mies­te; nech to zjedia na ná­dvorí svätos­tán­ku. 10 Ne­smie sa to piecť kvasené. Dal som im to ako podiel z mojich ohňových obetí. Nech je to svätos­väté ako obeť za hriech a obeť za­dosťučinenia za vinu. 11 Každý muž medzi syn­mi Áronovými smie z toho jesť. To je večné ustanovenie pre vaše po­kolenia ohľadom ohňových obetí Hos­podinovi. Čokoľvek sa ich dot­kne, bude sväté. Obeť pri kňazskej vysviacke12 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 13 Toto je obet­ný dar Árona a jeho synov, ktorý prinesú Hos­podinovi v deň svoj­ho po­mazania: Desatina éfy jem­nej múky na pravidel­nú po­kr­movú obeť, polo­vica ráno, polo­vica večer. 14 Má sa to pri­praviť na plat­ni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako po­kr­movú obeť a pred­lož na príjem­nú vôňu Hos­podinovi. 15 Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom po­mazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hos­podinov­ho. Celá obeť sa má spáliť. 16 Každá po­kr­mová obeť kňaza nech je celožer­tvou; ne­smie sa jesť. Obeť za hriech17 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 18 Po­vedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obeti za hriech: Obeť za hriech sa má za­biť pred Hos­podinom na mies­te, na ktorom sa za­bíja spaľovaná obeť. Je svätos­vätá. 19 Nech ju zje ten kňaz, ktorý ju obetuje ako obeť za hriech. Má sa zjesť na po­svät­nom mies­te v pred­sieni svätos­tán­ku. 20 Čokoľvek sa dot­kne jej mäsa, bude sväté. Ak niečo z jej krvi frk­ne na šaty, musíš to zmyť na po­svät­nom mies­te. 21 Hlinenú nádobu, v ktorej sa varí, treba roz­biť, a ak sa varí v medenej nádobe, tú treba vy­drh­núť a vy­plách­nuť vodou. 22 Obeť smie jesť každý muž spomedzi kňazov. Je svätos­vätá. 23 Ale ne­smie sa jesť nijaká obeť za hriech, z krvi ktorej sa vnesie niečo do svätos­tán­ku na vy­konanie zmierenia vo svätyni; má sa spáliť.