Evanjelický › 3. Mojžišova › 24

3. Mojžišova

Leviticus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27

Olej do svietnika1 Hos­podin po­vedal Mojžišovi: 2 Pri­káž Iz­rael­com, nech ti prinesú čis­tý olej z rozt­lčených olív na svet­lo, aby sa moh­la na­staviť ustavične horiaca lam­pa. 3 Nech ju Áron vy­strojí pred oponou vo svätos­tán­ku, aby od večera do rána ustavične horela pred Hos­podinom; to je večné ustanovenie pre vaše po­kolenia. 4 Nech ne­us­tále rozo­stavuje lam­py na čis­tý sviet­nik pred Hos­podina. Posvätné chleby5 Po­tom vez­mi jem­nú múku a upeč z nej dvanásť koláčov; jeden koláč má byť z dvoch desatín éfy. 6 Po­klaď ich do dvoch radov, šesť do jed­ného radu na čis­tý stôl pred Hos­podinom. 7 Na každý rad daj čis­té kadid­lo, aby bolo pri chlebe ako pri­pomien­ková časť na ohňovú obeť Hos­podinovi. 8 Nech ich ustavične rozo­stavujú pred Hos­podinom v každý deň sviatočného od­počin­ku. Je to večný zmluv­ný záväzok zo strany Iz­rael­cov. 9 Bude to pat­riť Áronovi a jeho synom. Nech to zjedia na po­svät­nom mies­te, lebo z ohňových obetí Hos­podinových je to svätos­vätá časť pre neho; to je večné ustanovenie. Trest za rúhačstvo10 Raz vy­šiel medzi Iz­rael­cov syn Iz­rael­ky, ktorý bol synom muža Egypťana. Syn Iz­rael­ky a is­tý Iz­raelec sa po­vadili; 11 syn Iz­rael­ky sa rúhal menu Božiemu a klial. Po­tom ho pri­vied­li k Mojžišovi. Jeho mat­ka sa volala Šelómít, dcéra Dib­rího z kmeňa Dán. 12 Dali ho do väzenia, kým nedos­tanú roz­hod­nutie na zá­klade výpovede Hos­podinovej. 13 Vtedy hovoril Hos­podin Mojžišovi: 14 Vy­veď rúhača z tábora a nech mu položia ruky na hlavu všet­ci, ktorí ho počuli; nech ho celý zbor ukameňuje. 15 Iz­rael­com však po­vedz: Každý, kto pre­kľaje svoj­ho Boha, ponesie svoj hriech. 16 Kto by sa rúhal menu Hos­podinov­mu, má byť vy­daný na sm­rť: nech ho celý zbor ukameňuje. Nech je vy­daný na sm­rť cudzinec i domorodec, ak sa rúha menu Božiemu. Trest za zabitie alebo poranenie17 Ak nie­kto za­bije ktoréhokoľvek človeka, musí byť vy­daný na sm­rť. 18 Kto za­bije kus dobyt­ka, musí dať zaň náh­radu: život za život. 19 Ak nie­kto spôsobí úraz svoj­mu súk­meňov­covi, nech tak urobia jemu, ako urobil on: 20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; aký úraz spôsobil on človeku, tak nech urobia jemu. 21 Kto za­bije zviera, musí ho na­hradiť; kto za­bije človeka, musí byť vy­daný na sm­rť. 22 Rov­naké právo budete mať: cudzinec bude ako domorodec, lebo ja som Hos­podin, váš Boh. 23 Keď Mojžiš hovoril o tom Iz­rael­com, vy­vied­li rúhača z tábora a ukameňovali ho. Tým Iz­rael­ci urobili tak, ako Hos­podin pri­kázal Mojžišovi.