Evanjelický › 3. Mojžišova › 7

3. Mojžišova

Leviticus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27

Obeť zadosťučinenia za vinu1 Toto je zákon o obeti za­dosťučinenia za vinu, ona je svätos­vätá. 2 Nech sa obeť za­dosťučinenia za vinu za­bije na mies­te, na ktorom sa za­bíja spaľovaná obeť; jej kr­vou nech kňaz do­okola po­kropí ol­tár. 3 Všetok jej tuk však nech prinesie ako obeť; tučný chvost i tuk, ktorý po­krýva vnútor­nos­ti, 4 obi­dve ob­ličky aj tuk na nich, ktorý je na bed­rách, i lalok pečene od­delí spolu s ob­ličkami. 5 Nech to kňaz spáli na ol­tári ako ohňovú obeť Hos­podinovi. To je obeť za­dosťučinenia za vinu. 6 Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na po­svät­nom mies­te; je svätos­vätá. 7 Obeť za hriech ako obeť za­dosťučinenia za vinu pod­lieha tomu is­tému zákonu. Bude pat­riť kňazovi, ktorý ňou koná ob­rad zmierenia. Kňazov podiel z obetí8 Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápal­nú obeť, bude pat­riť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval. 9 Každá v peci pečená po­kr­mová obeť a všet­ko pri­pravené na pan­vici a na plat­ni bude pat­riť kňazovi, ktorý obetuje. 10 Každá po­kr­mová obeť, suchá alebo za­miesená olejom, bude pat­riť všet­kým synom Áronovým, a to jed­nému ako druhému. Obeť spoločenstva11 Toto je zákon o obeti spoločen­stva, ktorá sa má prinášať Hos­podinovi: 12 Ak ju nie­kto prináša s ďakov­nou obeťou, nech prinesie s ďakov­nou obeťou nek­vasené koláče za­miesené olejom, nek­vasené po­súchy po­mazané olejom a jem­nú múku v podobe koláčov za­miesených olejom. 13 Ok­rem koláčov nech prinesie ako obet­ný dar kvasený chlieb spolu s ďakov­nou obeťou po­koja. 14 A nech prinesie jeden koláč z každého obet­ného daru ako po­z­dvihovanú dáv­ku Hos­podinovi; ten bude pat­riť kňazovi, ktorý bude kropiť kr­vou obete spoločen­stva. 15 Mäso jeho ďakov­nej obete má sa zjesť v deň prinesenia obet­ného daru; nič z neho sa ne­smie nechať do rána. 16 Ak je jeho obet­ný dar sľúbenou alebo dob­rovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zo­stane, smie sa zjesť na druhý deň. 17 Čo však zo­stane z obet­ného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom. 18 Ak by nie­kto pred­sa jedol z mäsa jeho obete spoločen­stva na tretí deň, nebude lás­kavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu za­počítaná; bude sa po­kladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu. 19 Mäso, ktoré príde do styku s niečím nečis­tým, ne­smie sa jesť. Treba ho spáliť ohňom. Čo sa mäsa týka, každý čis­tý ho môže jesť. 20 Kto by však ako nečis­tý jedol mäso z Hos­podinovej obete spoločen­stva, bude vy­hladený zo svoj­ho ľudu. 21 Kto sa dot­kne čohokoľvek nečis­tého, ľud­skej nečis­toty, nečis­tého zvieraťa alebo akej­koľvek nečis­tej ošk­livej veci, a je z mäsa Hos­podinovej obete spoločen­stva, bude vy­hladený zo svoj­ho ľudu. 22 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 23 Hovor s Iz­rael­cami a po­vedz im: Nijaký tuk z býkov, oviec alebo kôz ne­smiete jesť. 24 Tuk uhynutého a tuk roz­tr­haného zvieraťa možno po­užiť na akúkoľvek po­trebu, ale jesť ho vôbec ne­smiete. 25 Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, z ktorého sa prináša ohňová obeť Hos­podinovi, bude vy­hladený zo svoj­ho ľudu. 26 Nijakú krv ne­smiete jesť v žiad­nom vašom byd­lis­ku, ani vtáčiu, ani zvieraciu. 27 Každý, kto by jedol akúkoľvek krv, bude vy­hladený zo svoj­ho ľudu. 28 Hos­podin hovoril Mojžišovi: 29 Hovor s Iz­rael­cami a po­vedz im: Kto obetuje Hos­podinovi svoju obeť spoločen­stva, nech prinesie obet­ný dar zo svojej obete spoločen­stva, 30 nech vlast­noručne prinesie ohňové obete Hos­podinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď na­to, aby ňou za­mával pred Hos­podinom ako mávanou dáv­kou. 31 Kňaz nech spáli tuk na ol­tári, hruď však bude pat­riť Áronovi a jeho synom. 32 Pravé steh­no daj­te kňazovi ako po­z­dvihovanú dáv­ku zo svojich obetí spoločen­stva. 33 Pravé steh­no bude pat­riť ako podiel tomu zo synov Áronových, ktorý obetuje krv z obete spoločen­stva a tuk. 34 Lebo som vzal túto mávanú hruď a po­z­dvihované steh­no Iz­rael­com z ich obetí spoločen­stva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú po­vin­nosť pre Iz­rael­cov. 35 Toto je podiel Árona a jeho synov z ohňových obetí Hos­podinových odo dňa, keď im po­volil konať kňaz­skú službu Hos­podinovi; 36 Hos­podin pri­kázal, aby im to Iz­rael­ci dávali, a to v deň, keď ich po­mazal, ako večnú po­vin­nosť z po­kolenia na po­kolenie. 37 Toto je zákon o spaľovanej a po­kr­movej obeti a o obeti spoločen­stva, 38 ktorý Hos­podin príkazom dal Mojžišovi na vr­chu Sinaj v deň, keď na Sinaj­skej púšti pri­kázal Iz­rael­com prinášať ich obet­né dary Hos­podinovi.