Evanjelický › Galatským › 2

Galatským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6

1 Po­tom po š­tr­nás­tich rokoch vy­šiel som znovu do Jeruzalema s Bar­nabášom a vzal som so sebou aj Títa. 2 A po­hnutý zjavením šiel som a vy­ložil som im a osobit­ne tým, ktorých po­kladajú za niečo, evan­jelium, ktoré zves­tujem medzi po­han­mi, či nebežím alebo či som nebežal nadar­mo. 3 Ale ani Títa, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nenútili dať sa ob­rezať, 4 a to práve pre falošných bratov, vo­trel­cov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kris­tovi Ježišovi, aby nás zo­tročili; 5 a ne­povolili sme im a ne­pod­dali sa ani na chvíľu, len aby prav­da evan­jelia zo­stala pre vás. 6 Ale tí, ktorých po­kladajú za niečo - nezáleží mi, akí boli kedysi, veď Boh ni­koho ne­up­red­nos­tňuje - oni, vedúci, nenaložili mi nič iné, 7 ale: keď videli, že mi je zverené zves­tovať evan­jelium medzi ne­ob­rezanými ako Pet­rovi medzi ob­rezanými - 8 veď Ten, ktorý po­máhal Pet­rovi v apoštol­skej práci medzi ob­rezanými, po­máhal aj mne medzi po­han­mi - 9 a keď po­znali milosť, ktorá mi bola daná, (vtedy) Jakub, Kéfas a Ján, po­kladaní za stĺpy, podali mne a Bar­nabášovi pravicu na dôkaz do­hody, že my (pôj­deme) k po­hanom a oni k ob­rezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudob­ných; a to som sa aj usiloval robiť. Pavel karhá Petra11 Ale keď po­tom Kéfas prišiel do An­ti­ochie, osob­ne som sa po­stavil proti ne­mu, lebo si za­slúžil po­kar­hanie. 12 Prv totiž, ako prišli nie­ktorí od Jakuba, jedával s (bývalými) po­han­mi. Keď však došli, uťahoval a od­deľoval sa, lebo sa bál tých, čo boli spomedzi Židov. 13 A spolu s ním pre­tvarovali sa aj os­tat­ní (bývalí) Židia, takže ich po­krytec­tvo za­chvátilo aj Bar­nabáša. 14 Keď som teda videl, že nechodia rov­nou ces­tou za prav­dou evan­jelia, po­vedal som Kéfasovi pred všet­kými: Keď ty, (rodom) Žid, žiješ po po­han­sky a nie po židov­sky, prečo nútiš (bývalých) po­hanov za­chovávať židov­ské zvyky? 15 Aj my, rodení Židia, a nie hriešnici spomedzi po­hanov, 16 vediac, že človek nebýva ospravedl­nený zo skut­kov zákona, ale vierou v Kris­ta Ježiša, aj my sme uverili v Kris­ta Ježiša, aby sme boli ospravedl­není z viery v Kris­ta, a nie zo skut­kov zákona, pre­tože zo skut­kov zákona nebude ospravedl­nený ni­kto. 17 A keď aj o nás, ktorí snažne hľadáme ospravedl­nenie v Kris­tovi, bolo usúdené, že sme hriešnici, či je Kris­tus služob­níkom hriechu? Vôbec nie! 18 Lebo ak znova budujem, čo som zboril, sám sa pred­stavujem ako prie­stup­ník. 19 Lebo ja som skr­ze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kris­tom som ukrižovaný 20 a nežijem už ja, ale žije vo mne Kris­tus. A na­koľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma za­miloval a seba samého vy­dal za mňa. 21 Ne­pohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravod­livosť zo zákona, tak Kris­tus nadar­mo umrel.