Evanjelický › Galatským › 3

Galatským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6

Ospravedlnenie z viery1 Ó, nerozum­ní Galat­skí! Kto vás omámil, [aby ste neboli po­voľní prav­de]? Veď som vám pred oči na­kres­lil Ježiša Kris­ta, toho ukrižovaného! 2 Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skut­kov zákona prijali Ducha, a či zo zves­tovania viery? 3 Či ste takí nerozum­ní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? 4 A koľko ste pre­tr­peli nadar­mo? A ozaj, nadar­mo. 5 Ale či Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí divy medzi vami, (robí to) skut­kami zákona, alebo zves­tovaním viery? 6 (Je to) ako s Ab­rahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravod­livosť. 7 Vedz­te teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Ab­rahámovi! 8 Keďže Pís­mo pred­vídalo, že Boh z viery ospraved­lňuje po­hanov, vo­pred oznámilo Ab­rahámovi radost­nú zvesť: V tebe budú požeh­nané všet­ky národy. 9 Tým, ktorí sú z viery, sa teda do­stáva požeh­nanie s veriacim Ab­rahámom. 10 Ale všet­ci, čo sú zo skut­kov zákona, sú pod zlorečen­stvom. Lebo je na­písané: Zlorečený každý, kto nezo­tr­váva vo všet­kom a ne­pl­ní, čo kniha zákona pri­kazuje. 11 Že zo zákona ni­kto nebýva ospravedl­nený u Boha, je zjav­né, pre­tože spravod­livý bude žiť z viery. 12 No zákon nie je z viery, ale (hovorí): Kto ich (totiž pri­kázania) pl­ní, bude v nich živý. 13 Kris­tus nás vy­kúpil spod zlorečen­stva zákona tým, že sám sa stal zlorečen­stvom za nás. Lebo je na­písané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, 14 aby v Ježišovi Kris­tovi prišlo na po­hanov požeh­nanie Ab­rahámovo, aby sme skr­ze vieru prijali za­sľúbenie Ducha. 15 Bratia, po ľud­sky hovorím: Plat­nú zmluvu človeka pred­sa ni­kto neruší, ani nič k nej ne­pridáva. 16 A za­sľúbenia boli dané Ab­rahámovi a jeho po­tom­kovi. Nehovorí: jeho po­tom­kom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jed­nom: tvoj­mu po­tom­kovi, a tým je Kris­tus. 17 Hovorím teda: zákon, vy­daný po štyris­to trid­siatich rokoch, neruší plat­nú zmluvu Božiu, aby zmaril za­sľúbenie. 18 Ale ak je dedičs­tvo zo zákona, tak nie je zo za­sľúbenia. Ale Ab­rahámovi ho dal Boh z milos­ti skr­ze za­sľúbenie. 19 Čo teda zákon? Ustanovený an­jel­mi v rukách pro­stred­níka bol pri­daný pre pre­stúpenie, kým ne­príde po­tomok, na ktorého sa vzťahuje za­sľúbenie. 20 Ale pro­stred­ník nie je jed­ného; Boh však je jeden. 21 Či je teda zákon proti za­sľúbeniam Božím? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý môže oživiť, bola by spravod­livosť skutočne zo zákona. 22 Ale Pís­mo všet­ko za­vrelo pod hriech, aby sa veriacim z viery Ježiša Kris­ta do­stalo za­sľúbenia. 23 Prv však, ako prišla viera, boli sme za­vretí pod do­zorom zákona až do (času) viery, ktorá sa mala zjaviť. 24 Takže zákon stal sa nám vy­chovávateľom po Kris­ta, aby sme z viery boli ospravedl­není. 25 Ale keď prišla viera, už nie sme pod vy­chovávateľom. 26 Lebo vierou ste všet­ci synovia Boží v Kris­tovi Ježišovi. 27 Veď ktorí ste boli po­krs­tení v Kris­ta, Kris­ta ste si ob­liek­li. 28 Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani ot­rok ani slobod­ný, nie je ani muž, ani žena, lebo všet­ci jed­no ste v Kris­tovi Ježišovi. 29 A ak ste Kris­tovi, ste po­tom­ci Ab­rahámovi, dedičia podľa za­sľúbenia.