Evanjelický › 1. Tesalonickým › 2

1. Tesalonickým

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Pavlova činnosť v Tesalonike1 Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol darom­ný, 2 ale hoci sme pred­tým, ako viete, mnoho tr­peli a po­tupu znášali vo Filipis, od­vážili sme sa vo svojom Bohu zves­tovať vám evan­jelium Božie v mnohých bojoch. 3 Naše na­pomenutie ne­pochádzalo totiž ani z po­blúdenia, ani z nečis­tých po­hnútok, ani z pod­vodu, 4 ale ako nás Boh uznal za hod­ných a po­veril zves­tovať evan­jelium, tak hovoríme - nie ako tí, ktorí sa chcú páčiť ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srd­cia. 5 Veď, ako viete, ani sme vám ni­kdy nelichotili v reči, ani - Boh je svedok! - nech­celi sme lakome zís­kať niečo pre seba, 6 ani sme nehľadali ľud­skú slávu ani u vás, ani u iných. 7 Ako Kris­tovi apoštolovia moh­li sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca mat­ka lás­ka deti. 8 Tak sme sa vinuli k vám, že sme boli hotoví dať vám nielen Božie evan­jelium, ale aj vlast­né duše, pre­tože sme si vás za­milovali. 9 Iste sa pamätáte, bratia, na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, len aby sme ni­komu z vás neboli na ťar­chu, a tak sme vám kázali evan­jelium Božie. 10 Vy ste sved­kami, aj Boh, ako zbožne, spravod­livo a bez úhony sme sa správali k vám, veriacim: 11 vy viete, ako sme vás každého - ako otec vlast­né deti - 12 na­pomínali, po­vzbudzovali a svedec­tvom za­väzovali, aby ste žili dôs­toj­ne Boha, ktorý vás po­voláva do svoj­ho kráľov­stva a slávy. 13 Pre­to aj my ne­pres­taj­ne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľud­ské slovo - čím na­ozaj je! - ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich. 14 Veď vy, bratia, ste na­podobňovateľmi cir­kev­ných zborov Božích, čo sú v Jud­sku v Kris­tovi Ježišovi, lebo aj vy ste tr­peli od vlast­ných rodákov, čo tam­tí od Židov, 15 ktorí za­bili aj Pána Ježiša a prorokov, aj nás prena­sledovali. Ani Bohu nie sú milí a všet­kým ľuďom sú od­por­ní, 16 pre­kážajú nám zves­tovať evan­jelium po­hanom, aby boli spasení (a robia to pre­to), aby do­vŕšili mieru svojich hriechov. Ale prišiel na nich hnev až do kon­ca. Apoštolova túžba po Tesalonických17 My však, bratia, keď sme na krát­ky čas aj osireli, od­lúčení od vás, - prav­da, len teles­ne, nie srd­com - s túžbou tým vrúc­nejšou sme sa usilovali vidieť vás opäť tvárou v tvár. 18 Pre­to sme chceli prísť k vám, ja, Pavel, opätov­ne, ale satan nám to pre­kazil. 19 Veď kto je naša nádej alebo radosť alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy? 20 Lebo vy ste naša sláva i radosť!