Ekumenický › Ezechiel › 20

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Neposlušnosť Izraela1 V siedmom roku, v piatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišli mužovia spomedzi starších Iz­raela do­pytovať sa Hos­podina a sad­li si predo mňa. 2 Vtedy mi za­znelo slovo Hos­podina: 3 Človeče, hovor so staršími Iz­raela a po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Prišli ste sa ma do­pytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma do­pytovali — znie výrok Pána, Hos­podina. 4 Chceš ich súdiť, chceš súdiť, človeče? Oznám im ohav­nos­ti ich ot­cov 5 a po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Toho dňa, keď som si vy­volil Iz­rael, zdvihol som ruku, pri­sahal som po­tom­stvu Jákobov­ho domu a dal som sa im po­znať v Egypte. Vtedy som zdvihol ruku a pri­sahal som: Ja som Hos­podin, váš Boh! 6 V ten deň som zdvihol ruku k prísahe, že ich vy­vediem z Egypta do krajiny, ktorú som pre nich vy­hliadol, ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najk­rajšia zo všet­kých krajín. 7 Po­vedal som im: Každý nech od­vrh­ne svoje ohav­né mod­ly, ku ktorým upieral oči, a nech sa ne­poškv­rňuje egypt­skými mod­lami. Ja som Hos­podin, váš Boh. 8 Oni sa však vzop­reli a nech­celi ma počúvať. Ni­kto ne­od­vr­hol ohav­né mod­ly, ku ktorým upieral oči, ani ne­opus­til egypt­ské mod­ly. Vtedy som po­vedal, že vy­lejem na nich svoju prch­kosť, kým ne­skončí môj hnev proti nim v Egypte. 9 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znes­vätené v očiach národov, medzi ktorými boli oni, pred ktorých zrak­mi som sa im dal spoz­nať, keď som ich viedol z Egypta. 10 Keď som ich vy­viedol z Egypta a do­viedol na púšť, 11 vy­dal som im svoje ustanovenia a obo­známil ich so svojimi nariadeniami, ktorých pl­nením má človek žiť. 12 Dal som im aj svoje dni sobot­ného od­počin­ku, aby boli znamením medzi mnou a nimi, aby po­znali, že ja, Hos­podin, ich po­sväcujem. 13 Dom Iz­raela sa mi však vzop­rel na púšti. Nechodili podľa mojich ustanovení a za­vr­h­li moje nariadenia, pl­nením ktorých má človek žiť; i moje dni sobot­ného od­počin­ku veľmi znes­väcovali. Vtedy som po­vedal, že na púšti vy­lejem na nich svoju prch­kosť, až kým ich ne­zničí. 14 Konal som tak pre svoje meno, aby nebolo znes­vätené v očiach národov, pred ktorých zrak­mi som ich vy­viedol. 15 Pred­sa však som zdvihol ruku a pri­sahal som proti nim na púšti, že ich nedovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je najk­rajšia zo všet­kých krajín, 16 pre­tože za­vr­h­li moje nariadenia, nechodili podľa mojich ustanovení a moje sobot­né dni od­počin­ku znes­väcovali, lebo ich srd­ce išlo za ich mod­lami. 17 No moje oči sa zmilovali nad nimi, takže som ich ne­zničil, ani som s nimi ne­skon­coval na púšti. 18 Ich synom na púšti som po­vedal: Nechoďte podľa ustanovení svojich ot­cov ani ich nariadenia nezachovávaj­te, ani sa ne­poškv­rňuj­te ich mod­lami! 19 Ja som Hos­podin, váš Boh! Choďte podľa mojich ustanovení, za­chovávaj­te moje nariadenia a plňte ich, 20 sväťte moje dni sobot­ného od­počin­ku, ktoré budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste po­znali, že ja som Hos­podin, váš Boh. 21 Synovia sa mi však vzop­reli: nechodili podľa mojich nariadení, ani nezachovávali a ne­pl­nili moje nariadenia, pl­nením ktorých má človek žiť; znes­vätili i moje dni sobot­ného od­počin­ku. Tak som po­vedal, že vy­lejem na nich svoju prch­kosť, kým sa na púšti ne­pres­tanem na nich hnevať. 22 Pred­sa som si stiahol ruku späť a konal som pre svoje meno, aby nebolo znes­vätené v očiach národov, pred ktorých zrak­mi som ich vy­viedol. 23 No zdvihol som ruku a pri­sahal som proti nim na púšti, že ich rozp­týlim medzi národy a že ich rozt­rúsim po krajinách, 24 pre­tože ne­pl­nili moje nariadenia a za­vr­h­li moje ustanovenia, znes­vätili moje dni sobot­ného od­počin­ku a svoje oči upierali k modlám svojich ot­cov. 25 Pre­to som im aj ja vy­dal nedob­ré ustanovenia a nariadenia, ktorých pl­nením nebudú žiť. 26 Poškv­rňoval som ich vlast­nými dar­mi, keď všet­ko pr­vorodené pre­vádzali cez oheň, aby som ich predesil, aby spoz­nali, že ja som Hos­podin. 27 Pre­to hovor, človeče, k domu Iz­raela a po­vedz im: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Aj tým­to sa mi rúhali vaši ot­covia: svojou ne­ver­nosťou, ktorej sa do­púšťali voči mne. 28 Keď som ich do­viedol do krajiny, o ktorej som im so zdvi­hnutou rukou pri­sahal, že im ju dám, a uzreli nejaký vy­soký kopec alebo akýkoľvek košatý strom, prinášali tam svoje obety a odo­vzdávali tam svoje popudzujúce obet­né dary, klád­li tam svoje obety príjem­nej vône a obetovali tam svoje nápojové obety. 29 Ja som im však po­vedal: Na akú výšinu to chodievate? Pre­to sa to až do dnešného dňa volá Výšina. Očistný Boží súd30 Pre­to po­vedz domu Iz­raela: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Či sa budete poškv­rňovať podľa spôsobu svojich ot­cov a či chcete smil­ne na­sledovať svoje ohav­né mod­ly? 31 Aj donášaním svojich darov, pre­vádzaním svojich synov cez oheň ste sa poškv­rňovali pri všet­kých svojich mod­lách až do­dnes, a ja by som vám mal do­voliť, aby ste sa ma do­pytovali, dom Iz­raela? Akože žijem — znie výrok Pána, Hos­podina — nedovolím vám, aby ste sa ma do­pytovali. 32 To, čo vám pri­chádza na um, za­ručene sa ne­stane, totiž, keď hovoríte: Budeme ako po­hania a rody v iných krajinách a budeme vzývať drevo a kameň! 33 Akože žijem — znie výrok Pána, Hos­podina — ja budem kraľovať nad vami pev­nou rukou, vy­stretým ramenom a prch­kosťou, ktorú na vás vy­lejem. 34 Vy­vediem vás spomedzi národov a zhromaždím vás z krajín, do ktorých som vás rozp­týlil pev­nou rukou, vy­stretým ramenom a prch­kosťou, ktorú som na vás vy­lial. 35 Za­vediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár. 36 Ako som sa súdil s vašimi ot­cami na púšti Egyp­ta, tak sa budem súdiť s vami — znie výrok Pána, Hos­podina. 37 Pre­vediem vás pod pas­tier­skou palicou a uvediem vás do zväz­ku zmluvy. 38 No vy­lúčim z vás tých, ktorí sa mi vzpierajú a protivia. Vy­vediem ich síce z krajiny, v ktorej žijú ako cudzin­ci, ale na pôdu Iz­raela nedôj­du. Po­tom spoz­náte, že ja som Hos­podin. 39 Vy však, dom Iz­raela — tak hovorí Pán, Hos­podin — ak ma nech­cete počúvať, každý nech ide za svojimi mod­lami a slúži im. Ne­znes­väcuj­te však už moje sväté meno svojimi dar­mi a svojimi mod­lami. 40 Na mojom svätom vr­chu, na vy­sokom vr­chu Iz­raela — znie výrok Pána, Hos­podina — tam mi bude slúžiť celý dom Iz­raela, všet­ci, ktorí sú v krajine. Tam ich milos­tivo prij­mem a budem vy­hľadávať vaše po­z­dvihované dáv­ky i pr­votiny vašich darov so všet­kými vašimi po­svät­nými dar­mi. 41 Pre príjem­nú vôňu obiet vás milos­tivo prij­mem, keď vás vy­vediem spomedzi národov a zhromaždím z krajín, do ktorých som vás rozt­rúsil. Do­kážem pred zrak­mi po­hanov, že som Svätý 42 a spoz­náte, že ja som Hos­podin, keď vás uvediem na pôdu Iz­raela, do krajiny, o ktorej som so zdvi­hnutou rukou pri­sahal, že ju dám vašim ot­com. 43 Tam sa roz­pomeniete na svoje ces­ty i na všet­ky svoje skut­ky, ktorými ste sa poškv­rňovali, a sami sebe sa budete hnusiť pre všet­ky svoje zlé skut­ky, ktoré ste popáchali. 44 Po­tom spoz­náte, že ja som Hos­podin, keď to urobím s vami pre svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skut­kov, dom Iz­raela — znie výrok Pána, Hos­podina.