Ekumenický › Ezechiel › 32

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Žalospevy nad faraónom1 V dvanástom roku, v dvanástom mesiaci, pr­vého dňa toho mesiaca za­znelo mi slovo Hos­podina: 2 Človeče, za­spievaj žalo­spev o faraónovi, egypt­skom kráľovi, a po­vedz mu: Podobal si sa levíčaťu medzi národ­mi, bol si ako drak v moriach, víril si vodu vo svojich riekach, kalil si vodu svojimi nohami a mútil si ich prúdy. 3 Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Rozo­striem na teba svoju sieť s húfom mnohých národov a vy­tiah­nu ťa svojou vlečnou sieťou. 4 Hodím ťa na zem, na šíre pole ťa vrh­nem a usíd­lim na tebe všet­ko nebes­ké vtác­tvo, tebou na­sýtim zver celej zeme. 5 Vy­ložím tvoje mäso na vr­chy a tvojou mŕt­volou na­pl­ním údolia. 6 Na­pojím krajinu tvojím výtokom a tvojou kr­vou až po vr­chy, takže korytá po­tokov sa tebou na­pl­nia. 7 Keď vy­has­neš, za­kryjem nebesá a za­tem­ním na nich hviez­dy. Sln­ko za­kryjem ob­lakom a mesiac už ne­vydá svoje svet­lo. 8 Všet­ky svetel­né telesá na nebi pre teba za­tem­ním a zošlem tmu na tvoju krajinu — znie výrok Pána, Hos­podina. 9 Za­rmútim srd­ce mnohých národov, keď pri­vediem tvojich zajat­cov medzi národy do krajín, ktoré si ne­poz­nal. 10 Tvojím údelom predesím mnohé národy a ich králi stŕp­nu nad tebou, keď za­mávam proti nim svojím mečom. Budú sa stále triasť o svoj život v deň tvoj­ho pádu. 11 Veď tak­to vraví Pán, Hos­podin: Meč babylon­ského kráľa príde na teba! 12 Mečmi hr­dinov porazím tvoj dav — sú najk­rutejší z národov — spus­tošia pýchu Egyp­ta a celý jeho dav bude vy­hladený. 13 Vy­hubím všet­ky jeho zvieratá z mnohých vôd, ľud­ská noha ich už nezakalí ani kopytá zvierat ich nezamútia. 14 Ich vody vy­čis­tím, aby ich rieky tiek­li ako olej — znie výrok Pána, Hos­podina. 15 Keď zmením Egypt na púšť, zbavím krajinu všet­kého, čo ju na­pĺňa. Keď po­bijem v nej všet­kých, ktorí v nej bývajú, po­tom spoz­najú, že ja som Hos­podin. 16 To je žalo­spev a budú ho spievať. Dcéry národov ho budú spievať. Budú ho spievať nad Egyp­tom a nad celým jeho davom — znie výrok Pána, Hos­podina. 17 V dvanástom roku, pät­nás­teho dňa pr­vého mesiaca za­znelo mi slovo Hos­podina: 18 Človeče, nariekaj nad davom Egyp­ta a zhoď ho, jeho i dcéry moc­ných národov do najs­pod­nejších čas­tí zeme, k tým, čo zo­stupujú do hrobu. 19 Od koho si milší? Zo­stúp a ľah­ni si k neobrezaným! 20 Pad­nú medzi po­bitých mečom. Meč je pri­pravený. Budú ležať pri nich s celým ich davom. 21 Sil­ní hr­dinovia budú hovoriť o ňom so svojimi po­moc­ník­mi zo stredu pod­svetia: Zo­stúpili, ležia ne­ob­rezaní, sú pre­bod­nutí mečom. 22 Tam je Aššúr i celá jeho družina. Jeho hroby sú okolo neho. Všet­ci sú po­bití, pad­li mečom. 23 Dali mu hrob v najzadnejšej čas­ti jamy a jeho družina je okolo jeho hrobu, všet­ci po­bití, ktorí pad­li mečom, ktorí šírili strach v krajine živých. 24 Tam je Élam i celý jeho dav je okolo jeho hrobu. Všet­ci sú po­bití, pad­li mečom. Zo­stúpili ne­ob­rezaní do najs­pod­nejšej čas­ti zeme, ktorí šírili pred sebou strach v krajine živých. Znášajú svoju po­tupu s tými, čo zo­stúpili do hrobu. 25 Dali mu lôžko upro­stred pre­bod­nutých so všet­kým jeho davom. Okolo sú jeho hroby. Všet­ci sú ne­ob­rezaní, pad­li mečom, lebo šírili strach v krajine živých. Teraz znášajú svoju po­tupu s tými, čo zo­stupujú do hrobu. Sú položení medzi po­bitých. 26 Tam je Mešek, Túbal i všetok jeho dav okolo jeho hrobu. Všet­ci sú ne­ob­rezaní, pad­li mečom, lebo šírili strach v krajine živých. 27 Nebudú ležať s hrdinami, ktorí pad­li v praveku, ktorí zo­stúpili do pod­svetia so svojím vojen­ským výs­trojom a ktorým dali meče pod ich hlavy a štíty sú na ich kos­tiach, lebo strach z hrdinov bol v krajine živých. 28 Ty však budeš zdr­vený medzi ne­ob­rezanými a budeš ležať s tými, čo boli po­bití mečom. 29 Tam je Edóm, jeho králi a všet­ky jeho kniežatá, ktorí boli pri svojej veľkej sile pri­pojení k tým, čo boli pre­bod­nutí mečom. Ležia pri ne­ob­rezaných a pri tých, ktorí zo­stupujú do hrobu. 30 Tam sú všet­ky kniežatá severu a všet­ci Sidončania, ktorí zo­stúpili s prebodnutými. Na­priek strachu, ktorý spôsobili svojím hr­din­stvom, vy­šli na han­bu. Ľah­li si ako ne­ob­rezaní s tými, čo pad­li mečom, a znášajú po­tupu s tými, čo zo­stupujú do hrobu. 31 Tých­to uvidí faraón a po­teší sa nad celým svojím davom. Faraón a celé jeho voj­sko sú mečom po­bití — znie výrok Pána, Hos­podina. 32 Veď som šíril strach z neho v krajine živých, a tak faraón i celý jeho dav bol uložený medzi ne­ob­rezaných, ktorí boli po­bití mečom — znie výrok Pána, Hos­podina.