Ekumenický › Ezechiel › 26

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Žalospev nad Týrom1 V jedenástom roku pr­vého dňa pr­vého mesiaca mi za­znelo slovo Hos­podina: 2 Človeče, pre­tože sa Týrus po­smešne vy­jad­ruje o Jeruzaleme: Zbúraná je brána národov, pri­pad­ne mne. Nech sa na­pl­ním tým, čo je v troskách! 3 Pre­to tak­to vraví Pán, Hos­podin: Po­zri, som proti tebe, Týrus. Pri­vediem proti tebe mnohé národy tak, ako more vy­hadzuje svoje vl­ny. 4 Zničia hrad­by Týru a zrúcajú jeho veže. Od­metiem z neho prach a zmením ho na holú skalu. 5 Bude mies­tom na sušenie sietí upro­stred mora, lebo ja som to po­vedal — znie výrok Pána, Hos­podina — stane sa korisťou národom. 6 Aj jeho dcéry, ktoré sú na poli, budú vy­vraždené mečom a po­tom spoz­najú, že ja som Hos­podin. 7 Tak­to totiž vraví Pán, Hos­podin: Hľa, pri­vediem k Týru babylon­ského kráľa Nebúkad­necara zo severu, kráľa kráľov, s koňmi, bojovými voz­mi, jazd­cami, veľkým na­sadením síl a mnohým ľudom. 8 Tvoje dcéry na poli vy­vraždí mečom, roz­loží proti tebe ob­liehacie za­riadenie, navŕši proti tebe val a po­staví proti tebe štít. 9 Úder dobývacích baranov na­smeruje na tvoje hrad­by a tvoje veže zrúca svojimi želez­nými nás­troj­mi. 10 Po­kryje ťa prach od zá­plavy jeho koní; od hr­motu jazd­cov, kolies a vozov sa budú otriasať tvoje hrad­by, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako sa vchádza do mes­ta po prerazení hradieb. 11 Kopytami svojich koní pošliape všet­ky tvoje ulice, tvoj ľud vy­vraždí mečom a tvoje moc­né kamen­né stĺpy zvrh­ne na zem. 12 Vy­rabujú tvoje bohat­stvo a vy­plienia, čo si zís­kal ob­chodom, zbúrajú tvoje hrad­by, zrúcajú aj tvoje vzác­ne domy, tvoje kamene, tvoje drevo a tvoj prach po­hádžu do vody. 13 Za­stavím hluk tvojich pies­ní a nebude už počuť zvuk tvojich citár. 14 Zmením ťa na holú skalu, budeš mies­tom na sušenie sietí, nebudeš už vy­budovaný, lebo ja, Hos­podin, som po­vedal — znie výrok Pána, Hos­podina. 15 Tak­to vraví Týru Pán, Hos­podin: Či sa neza­trasú os­trovy od rachotu tvoj­ho hlučného pádu, keď budú stonať tvoji smr­teľne ranení? 16 Po­tom zo­stúpia zo svojich trónov všet­ky prímor­ské kniežatá, zložia si plášte a vy­zlečú si aj pes­tré rúcha. Ob­lečú si hrôzu, sad­nú na zem, budú sa vzrušením chvieť a desiť nad tebou. 17 Po­tom sa pus­tia do žalo­spevu nad tebou a po­vedia ti: Ako si zmiz­lo z mora, pre­slávené mes­to, ktoré bývalo moc­né na mori, ono i jeho obyvatelia, ktorí šírili strach po celej pev­nine. 18 Teraz sa trasú os­trovy pre deň tvoj­ho pádu a zmätené sú os­trovy, ktoré sú na mori, pre tvoj zánik. 19 Tak­to totiž vraví Pán, Hos­podin: Keď ťa pre­mením na spust­nuté mes­to, ako sú mes­tá, ktoré sú ne­obývané, keď vy­vediem proti tebe pra­hl­binu, takže ťa po­kryjú mnohé vody, 20 za­vrh­nem ťa spolu so zo­stupujúcimi do zá­hrobia k pravekému ľudu a umiest­nim ťa v podzemnej krajine ako praveké zrúcaniny s tými, čo zo­stúpili do zá­hrobia, aby si už ne­moh­lo bývať a zau­jať mies­to v krajine živých. 21 Pri­pravím ti hroz­ný koniec, aby ťa už nebolo. Budú ťa hľadať, ale už ťa ni­kdy nenáj­du — znie výrok Pána, Hos­podina.