EkumenickýEzechiel21

Ezechiel

Podobenstvo o lesnom požiari1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 2 Človeče, ob­ráť sa tvárou na juh, káž proti juhu, prorokuj proti lesu na Negev­skom poli; 3 po­vedz Negev­skému lesu: Čuj slovo Hos­podina! Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Po­zri, roz­nietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe každý zelený strom i každý suchý strom, takže jeho plameň nebude možno uhasiť. Popália sa ním všet­ky tváre od juhu až po sever. 4 Všet­ci uvidia, že ja, Hos­podin, som ho tak za­pálil, že nez­has­ne. 5 Po­tom som po­vedal: Ach, Pane, Hos­podin, oni o mne hovoria: Či ne­pred­náša stále podoben­stvá? Meč proti Jeruzalemu6 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 7 Človeče, ob­ráť sa tvárou k Jeruzalemu a káž proti svätyniam, prorokuj proti iz­rael­skej pôde 8 a po­vedz jej: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Po­zri, som proti tebe, vy­tiah­nem svoj meč z pošvy a vy­hubím z teba spravod­livého i bez­božného. 9 Keďže vy­hubím spomedzi teba spravod­livého i bez­božného, vy­j­de môj meč z pošvy proti všet­kým od juhu po sever. 10 Všet­ci spoz­najú, že ja, Hos­podin, som vy­tiahol svoj meč z pošvy. Späť sa už ne­vráti. 11 Ty, človeče, vzdychaj, akoby si mal polámané bed­rá! Tr­p­ko vzdychaj pred ich očami. 12 Keď ťa oslovia: Prečo vzdycháš? , po­vedz: Pre zvesť, čo má prísť. Vtedy stratí od­vahu každé srd­ce, ochab­nú všet­ky ruky, každý duch zmalát­nie a všet­ky kolená sa roz­tečú ako voda. Po­zri, príde a spl­ní sa — znie výrok Pána, Hos­podina. 13 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 14 Človeče, prorokuj a po­vedz: Tak­to vraví Pán: Meč, meč je na­os­trený aj vy­leštený, 15 na­os­trený, aby za­bíjal; vy­leštený, aby sa jagal ako blesk. Máme sa tešiť? Syn môj, po­hr­dol si palicou i každou radou. 16 Dal som ho vy­leštiť, aby sa dal chytiť do ruky; meč je na­os­trený a vy­leštený, aby ho dali katovi do rúk. 17 Krič a kvíľ, človeče, lebo meč bude proti môj­mu ľudu, ten bude proti všet­kým kniežatám Iz­raela. Pre­pad­nú meču aj s mojím ľudom, pre­to udri sa po bed­rách. 18 Veď skúška je tu; ak aj opo­vr­huješ palicou, prečo by sa to ne­stalo? — znie výrok Pána, Hos­podina. 19 Ty však, človeče, prorokuj a tlies­kaj rukami, nech príde meč dvak­rát či trik­rát. Je to meč na tých, čo budú po­bití, veľký meč na tých, čo budú po­bití. Bude krúžiť okolo nich, 20 aby si srd­ce zúfalo a pad­li mnohí. Pri všet­kých bránach som nariadil vraždenie mečom. Ach, je pri­pravený, aby sa blýs­kal, vy­leštený, aby za­bíjal. 21 Švihaj na­pravo, rúbaj naľavo, kam je ob­rátené tvoje os­trie. 22 Ja tiež za­tlies­kam a utíšim svoju prch­kosť. Ja, Hos­podin, som to po­vedal. Meč babylonského kráľa23 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 24 Aj ty, človeče, na­kres­li si dve ces­ty, aby mohol prísť meč babylon­ského kráľa; obe nech vy­chádzajú z jednej krajiny. Ukazovateľ smeru po­stav na začiatok ces­ty k mestu; 25 na­kres­li ces­tu, aby meč mohol prísť proti Rab­be Amónčanov a proti Jud­sku i opev­nenému Jeruzalemu. 26 Babylon­ský kráľ totiž stojí na križovat­ke, ráz­ces­tí oboch ciest, aby si dal veštiť: vy­triasa šípy, modiel sa do­pytuje, skúma pečeň. 27 V jeho pravici je veštec­ký lós pre Jeruzalem, aby umiest­nil ob­liehacie barany, ot­voril ús­ta k vražednému po­velu, zdvihol hlas na voj­nový po­krik; aby po­stavili ob­liehacie barany proti bránam, navŕšili val, vy­stavili ob­liehací násyp. 28 V očiach tých, čo zložili sväté prísahy, to bude ako klam­ná vešt­ba. On im však pri­pomenie vinu, aby moh­li byť po­chytaní. 29 Pre­to tak­to vraví Pán, Hos­podin: Pre­tože mi pri­pomínate svoju vinu, vaše prie­stup­ky sú od­halené, vaše hriechy možno vidieť vo všet­kých vašich skut­koch, pre­tože ste mi prišli na myseľ, budete pre ne po­chytaní. 30 Tebe však, knieža v Izraeli, znes­vätený prie­stup­ník, ktorého deň pri­chádza, pri­chádza čas konečného tres­tu: 31 Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Od­lož tur­ban! Zlož korunu! Nič ne­os­tane tak, ako je. Čo je níz­ke, bude vy­výšené, a čo je vy­soké, bude znížené. 32 Na tros­ky, tros­ky, tros­ky zmením mes­to! Ani to však nezos­tane, keď príde ten, ktorému pat­rí súd, lebo jemu ho odo­vzdám. Meč proti Amónčanom33 Ty, človeče, prorokuj a po­vedz: Tak­to vraví Pán, Hos­podin, o Amónčanoch a o ich výs­mechu: Po­vedz: Meč, meč je vy­tasený, aby za­bíjal. Je vy­leštený na ničenie, aby sa blýs­kal, 34 aby ho vtedy, keď o tebe videli lož a veštili klam, položili na šiju haneb­ných prie­stup­níkov, ktorých deň pri­chádza, čas po­sled­ného tres­tu. 35 Schovaj ho do pošvy! Na mies­te, kde si bola stvorená, amón­ska dcéra, v krajine, z ktorej po­chádzaš, ťa budem súdiť. 36 Vy­lejem na teba svoj hnev, za­pálim proti tebe oheň svojej zlos­ti a vy­dám ťa do moci surových mužov, ktorí sú maj­strami v ničení. 37 Budeš po­travou ohňa, tvoja krv bude tiecť po krajine. Ne­spomenú si už na teba, lebo ja, Hos­podin, som hovoril.

EkumenickýEzechiel21

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček