Ekumenický › Ezechiel › 34

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Proti zlým vládcom ľudu1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 2 Človeče, prorokuj proti pas­tierom Iz­raela! Prorokuj a po­vedz im, totiž pas­tierom: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Beda pas­tierom Iz­raela, ktorí pasú samých seba! Či pas­tieri ne­majú pásť stádo? 3 Jete tuk, od­ievate sa vl­nou, za­bíjate tučné zvieratá, ale stádo ne­pasiete. 4 Slabé ste ne­posilňovali, choré neliečili, poranené ne­ob­väzovali, poroz­háňané nezav­racali, ani stratené ne­vyhľadávali, ale ov­ládali ste ich mocou a násilím. 5 Roz­pŕch­li sa, boli bez pas­tiera, slúžili za po­travu všelijakej divej zveri a boli rozp­týlené. 6 Moje ovce blúdili po všet­kých vy­sokých kop­coch. Moje ovce sú rozp­týlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá. 7 Pre­to, pas­tieri, počúvaj­te slovo Hos­podina: 8 Ako žijem — znie výrok Pána, Hos­podina — pre­tože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za po­krm všelijakej divej zveri, pre­tože nebolo pas­tiera a pas­tieri sa ne­starali o moje stádo, ale pás­li samých seba, a moje stádo ne­pás­li — 9 pre­to, pas­tieri, počúvaj­te slovo Hos­podina: 10 Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Hľa, ja som proti pas­tierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pas­tieri už nebudú vy­pásať samých seba, lebo vy­trh­nem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú po­kr­mom. 11 Tak­to totiž vraví Pán, Hos­podin: Hľa, tu som, po­zhľadávam svoje ovce a po­starám sa o ne. 12 Ako sa pas­tier stará o svoje stádo v deň, keď je upro­stred svoj­ho rozp­týleného stáda, tak sa aj ja po­starám o svoje ovce a vy­trh­nem ich zo všet­kých miest, do ktorých boli za­hnané za ob­lačného a tmavého dňa. 13 Vy­vediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín, do­vediem ich na vlast­nú pôdu a budem ich pásť na iz­rael­ských vr­choch, v údoliach riek a na všet­kých osíd­lených mies­tach krajiny. 14 Na dob­rej paši ich budem pásť a na vy­sokých iz­rael­ských vr­choch bude ich pas­tvina. Tam budú líhať na dob­rej pas­tve a na dob­rej paši sa budú pásť na vr­choch Iz­raela. 15 Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním od­počívať — znie výrok Pána, Hos­podina. 16 Stratené vy­hľadám, poroz­háňané za­vrátim, poranené ob­viažem a choré po­sil­ním, ale tučné a sil­né vy­hubím. Budem ich pásť, ako sa pat­rí. 17 Ty však, moje stádo, tak­to vraví Pán, Hos­podin: Hľa, ja budem roz­sudzovať medzi ov­cou a ov­cou a medzi baran­mi a cap­mi. 18 Je vám to málo, že vy­pásate naj­lepšiu pašu, ale os­tat­nú šliapete nohami; že pijete čis­tú vodu, ale os­tat­nú kalíte nohami? 19 Po­tom moje stádo musí vy­pásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vy­piť vodu, čo bola skalená vašimi nohami? 20 Pre­to tak­to im vraví Pán, Hos­podin: Hľa, ja budem roz­sudzovať medzi tučnými ov­cami, 21 pre­tože bokom i plecom od­tláčate a svojimi rohami od­str­kávate všet­ky slabé kusy dotiaľ, kým ich ne­povyháňate. 22 Za­chránim svoje ov­ce, aby už neboli korisťou, a budem roz­sudzovať medzi ov­cou a ov­cou. 23 Ustanovím nad nimi jed­ného pas­tiera a ten ich bude pásť: svoj­ho služob­níka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pas­tierom. 24 Ja, Hos­podin, budem ich Bohom a môj služob­ník Dávid bude kniežaťom upro­stred nich. Ja, Hos­podin, som to po­vedal. 25 Uzav­riem s nimi zmluvu o pokoji a vy­hubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bez­pečne na púšti a budú spávať v lesoch. 26 Udelím požeh­nanie im a okoliu svoj­ho pahor­ka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požeh­nané dažde! 27 Po­tom poľný strom vy­dá svoje ovocie i zem vy­dá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Po­tom spoz­najú, že ja som Hos­podin, keď polámem ih­lice ich jar­ma a za­chránim ich z ruky tých, ktorí si ich pod­manili. 28 Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bez­pečne a ni­kto ich ne­vyp­laší. 29 Zriadim pre nich sláv­ny sad a nebudú už za­chvátení hladom v krajine, nebudú znášať po­tupovanie od po­hanov. 30 Po­tom spoz­najú, že ja, Hos­podin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Iz­raela, sú mojím ľudom — znie výrok Pána, Hos­podina. 31 Vy, moje stádo, ste ov­cami mojej pas­tvy a ja som váš Boh — znie výrok Pána, Hos­podina.