Ekumenický › Ezechiel › 39

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

1 Ty však, človeče, prorokuj proti Gógovi a po­vedz: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Som proti tebe, Góg, veľk­nieža Mešeka a Túbala. 2 Vrátim ťa a po­vediem ako dieťa. Pri­tiah­nem ťa z najvzdialenejšieho severu a pri­vediem na iz­rael­ské vr­chy. 3 Vy­razím ti luk z ľavej ruky a vy­trasiem ti šípy z pravej ruky. 4 Pad­neš na iz­rael­ských vr­choch, ty i všet­ky tvoje hor­dy a národy, ktoré budú s tebou. Dravým vtákom, roz­ličným druhom ok­ríd­lených vtákov a poľnej zveri ťa vy­dám za po­travu. 5 Na šírom poli pad­neš, lebo ja som to po­vedal — znie výrok Pána, Hos­podina. 6 Ja vy­šlem oheň proti Mágogu a bez­starost­ným obyvateľom os­trovov; po­tom spoz­najú, že ja som Hos­podin. 7 Avšak svoje sväté meno urobím známym upro­stred svoj­ho iz­rael­ského ľudu, nedám im už znes­vätiť svoje sväté meno a národy spoz­najú, že ja, Hos­podin, som Svätý v Izraeli. 8 Hľa, príde to a spl­ní sa — znie výrok Pána, Hos­podina. To je deň, o ktorom som hovoril. 9 Po­tom vy­j­dú obyvatelia iz­rael­ských miest, za­pália a spália výzb­roj, štíty, pavézy, luky, šípy, kyjaky a kopije; budú ich páliť sedem rokov. 10 Nebudú nosiť drevo z poľa ani ho nebudú rúbať z lesov, pre­tože budú kúriť výzb­rojou, a zís­kajú korisť od tých, čo od nich zís­kavali korisť, a oz­bíjajú tých, čo ich zbíjali — znie výrok Pána, Hos­podina. 11 V ten deň dám Gógovi mies­to na hrob v Izraeli v údolí Abárim, východ­ne od mora. Tak sa uzav­rie údolie pre tých, ktorí ním pre­chádzajú. Tam po­chovajú Góga i celý jeho dav a budú ho volať Údolie Gógov­ho davu. 12 Dom Iz­raela ich bude po­chovávať sedem mesiacov, aby očis­til krajinu. 13 Všetok ľud krajiny ich po­chová a bude im to na chválu v deň, keď sa os­lávim — znie výrok Pána, Hos­podina. 14 Vy­berú mužov a po­veria ich, aby pre­chádzali krajinou, aby po­chovávali tých, čo zo­stali na po­vr­chu zeme, aby ju očis­tili. Majú ich hľadať počas sied­mich mesiacov. 15 Keď budú pre­chádzať krajinou a uvidia ľud­ské kos­ti, po­stavia pri nich znak, kým ich hrobári ne­pochovajú do Údolia Gógov­ho davu. 16 Pre­to do­kon­ca aj mes­to sa bude volať Hamóna. Tak očis­tia krajinu. 17 Ty však, človeče — tak­to hovorí Pán, Hos­podin — po­vedz všet­kým ok­ríd­leným vtákom a všet­kej poľnej zveri: Zhromaždite sa a príďte, po­schádzaj­te sa zo všet­kých strán k mojej obete s hostinou, ktorú vám ja pri­pravím, k veľkej obete na iz­rael­ských vr­choch. Budete jesť mäso a piť krv. 18 Budete jesť mäso hr­dinov a piť krv ob­last­ných kniežat, baranov, jah­niat, capov, býčkov i všet­kého vy­kŕmeného dobyt­ka z Bášanu. 19 Z mojej obety s hostinou, ktorú som vám pri­pravil, najete sa tuku do sýtos­ti a na­pijete sa krvi do opojenia. 20 Na­sýtite sa pri mojom stole koňmi i jazd­cami, hr­dinami i všet­kými bojov­ník­mi — znie výrok Pána, Hos­podina. 21 Po­tom rozšírim svoju slávu medzi národy a všet­ky národy uvidia môj súd, ktorý som vy­konal, i moju ruku, ktorú som na ne položil. 22 Od toho dňa navždy spoz­ná dom Iz­raela, že ja, Hos­podin, som jeho Bohom. 23 Aj po­han­ské národy spoz­najú, že dom Iz­raela sa do­stal do zajatia vlast­nou vinou, pre­tože sa spreneveril voči mne. Skryl som svoju tvár pred nimi a vy­dal som ich na­pos­pas ich protiv­níkom, takže všet­ci pad­li mečom. 24 Naložil som s nimi podľa ich nečis­toty a pre­vinení a skryl som svoju tvár pred nimi. 25 Pre­to tak­to vraví Pán, Hos­podin: Teraz zmením údel Jákoba, zľutujem sa nad celým domom Iz­raela a budem hor­liť za svoje sväté meno. 26 Za­bud­nú na svoju po­tupu a na všet­ku svoju spreneveru, ktorej sa do­pus­tili voči mne, keď budú bez­pečne bývať na svojej pôde a ni­kto ich ne­vyľaká. 27 Keď ich na­vrátim spomedzi národov a zhromaždím z krajín ich ne­priateľov a pred očami mnohých národov ukážem na nich, že som svätý, 28 vtedy spoz­najú, že ja som Hos­podin, ich Boh, pre­tože som ich najprv od­viedol do zajatia medzi národy, ale po­tom ich zhromaždím na ich pôdu a nenechám ni­koho z nich v cudzine. 29 Už ni­kdy ne­skryjem svoju tvár pred nimi, lebo vy­lejem svoj­ho Ducha na dom Iz­raela — znie výrok Pána, Hos­podina.