Ekumenický › Ezechiel › 16

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Neverná žena1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 2 Človeče, oznám Jeruzalemu jeho ohav­nos­ti! 3 Po­vedz: Tak­to vraví Pán, Hos­podin Jeruzalemu: Podľa svoj­ho pôvodu a rodu po­chádzaš z Kanaánu: tvoj otec bol Amorejčan a tvoja mat­ka bola Chetit­ka. 4 Vo chvíli tvoj­ho narodenia, v deň, keď si sa narodila, ne­od­rezali tvoju pupočnú šnúru, na očis­tenie ťa ne­umyli vodou ani ťa ne­posolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok. 5 Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vy­konalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale po­hodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila. 6 Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa vo vlast­nej kr­vi, po­vedal som ti, keď si ležala vo svojej kr­vi: Os­taň nažive! 7 Vzras­taj ako poľný kvet! Ty si aj vy­rá­stla, do­spela a do­zrela si do veku zrelos­ti. Pr­sia sa ti vy­vinuli a vlasy ti narást­li. Bola si však holá a na­há. 8 Keď som prešiel okolo teba a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lás­ky, za­strel som ťa okrajom svoj­ho plášťa, za­kryl som tvoju na­hotu, pri­sahal som ti lás­ku a uzav­rel som s tebou zmluvu — znie výrok Pána, Hos­podina — a tak si sa stala mojou. 9 Po­umýval som ťa vodou, opláchol som z teba krv a po­mazal som ťa olejom. 10 Za­odel som ťa pes­trofareb­ným rúchom, obul som ťa obuvou z jazvečej kože, za­vinul som ťa do jem­ného ľanu a za­halil hod­vábom. 11 Oz­dobil som ťa šper­kami; dal som ti na ruku náram­ky i reťaz na hrd­lo. 12 Po­tom som ti dal krúžok do nosa i náušnice na tvoje uši i nád­her­nú korunu na tvoju hlavu. 13 Keď si sa vy­zdobila zlatom a strieb­rom a tvojím odevom bol jem­ný ľan, hod­váb a pes­trofareb­né rúcho, keď si jedávala jem­nú múku, med a olej, pre­veľmi si opek­nela a bola si súca na kráľov­skú hod­nosť. 14 Šíril sa o tebe chýr medzi národ­mi pre tvoju krásu, lebo bola do­konalá pre nád­heru, ktorou som ťa ja vy­strojil — znie výrok Pána, Hos­podina. 15 Avšak spoľah­la si sa na svoju krásu, smil­nila si pre svoj chýr a za­hrňovala si smils­tvom každého. Od­dala si sa každému, kto šiel okolo. 16 Po­tom si vzala zo svojich šiat, zhotovila si si pes­tré obet­né výšiny a na nich si smil­nila. Také niečo sa ešte ne­vys­kyt­lo ani sa ne­vys­kyt­ne. 17 Po­brala si svoje oz­dob­né pred­mety z môjho zlata a strieb­ra, ktoré som ti daroval, zhotovila si si mužs­ké podoby a smil­nila si s nimi. 18 Vzala si pes­trofareb­né lát­ky, za­kryla si ich nimi; môj olej a moje kadid­lo si položila pred ne; 19 i môj chlieb, ktorý som ti dal, jem­nú múku i olej i med, ktorými som ťa kŕmil, a klád­la si to pred ne ako príjem­nú vôňu — znie výrok Pána, Hos­podina. 20 Po­tom si po­brala svojich synov i svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a obetovala si ich mod­lám za po­krm. 21 že si za­bíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich pre­vied­li cez oheň? 22 Pri všet­kých svojich ohav­nos­tiach a pri svojom smils­tve si si ne­spomenula na dni svojej mlados­ti, keď si bola na­há a holá, keď si sa trepotala vo vlast­nej kr­vi. 23 Po všet­kej tvojej zlobe beda, beda ti! — znie výrok Pána, Hos­podina. 24 Zhotovila si si vy­výšeninu na ol­tár­nom pod­stav­ci a zriadila si si výšinu na každom prie­s­trans­tve; 25 pri každom ráz­ces­tí si si po­stavila výšinu, zo­havila si svoju krásu a ponúkala si sa každému, čo pre­chádzal okolo; rozm­nožovala si svoje smils­tvo. 26 Po­tom si smil­nila s Egypťanmi, so svojimi sused­mi stat­ného tela a rozm­nožovala si svoje smils­tvo, aby si ma popudzovala. 27 Pre­to som proti tebe vy­strel ruku, ob­medzil som tvoje právo a vy­dal som ťa žiados­tivos­ti dcér Filištín­cov, ktoré ťa nenávidia a ktoré sa han­bili za tvoje haneb­né správanie. 28 Po­tom si smil­nila s Asýrčanmi, pre­tože si bola nenásyt­ná. Smil­nila si s nimi, ale ani tak si sa ne­us­pokojila. 29 Po­tom si ešte viac smil­nila: až po kupec­kú krajinu, po Chal­dej­sko, ale ani tým­to si sa ne­us­pokojila. 30 Aké len roz­túžené bolo tvoje srd­ce — znie výrok Pána, Hos­podina —, keď si všet­ko páchala ako skut­ky roz­pus­tilej ne­vies­t­ky, 31 keď si zhotovila vy­výšeninu na ol­tár­nom pod­stav­ci pri každom ráz­ces­tí a výšinu si si zriaďovala na každom prie­s­trans­tve. Nebola si ako obyčaj­ná ne­vies­t­ka; po­hrd­la si od­menou za smils­tvo. 32 Cudzoložná žena mies­to svoj­ho muža berie cudzích. 33 Všet­kým ne­vies­tkam dávajú od­menu, ale ty si dávala dary svojim milen­com a ob­darovala si ich, aby vchádzali za tvojím smils­tvom k tebe zo všet­kých strán. 34 Pri tebe, pri tvojom smils­tve, to bolo opačne ako pri iných ženách: nechodili za tebou smil­niť — ty si dávala od­menu, tebe však nedávali od­menu. Pri tebe to bolo opačne. Trest za nevernosť35 Pre­to, ne­vies­t­ka, počuj slovo Hos­podina! 36 Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Pre­tože si od­haľovala svoje telo a tvoja han­ba bola od­halená pri tvojom smils­tve s tvojimi milen­cami a s tvojimi ohav­nými mod­lami a pre krv tvojich detí, ktoré si im dala, 37 zhromaždím všet­kých tvojich milen­cov, ktorým si sa páčila, i všet­kých, ktorých si milovala, so všet­kými, ktorých si nenávidela, zhromaždím ich proti tebe zo všet­kých strán a od­kryjem im tvoju na­hotu, takže uvidia celú tvoju han­bu. 38 Po­tom ťa budem súdiť podľa pred­pisov o cudzoložniciach a o tých, čo preliali krv, a za krv uvalím na teba svoj hnev a svoju žiar­livosť. 39 Vy­dám ťa do ich rúk, zbúrajú ti vy­výšeninu na ol­tár­nom pod­stav­ci, zrúcajú ti výšiny, vy­zlečú ťa z tvojich šiat, po­berú ti oz­doby a nechajú ťa holú a na­hú. 40 Pri­vedú proti tebe zhromaždenie, ukameňujú ťa, roz­sekajú ťa svojimi mečmi, 41 spália tvoje domy ohňom a vy­konajú na tebe roz­sud­ky pred očami mnohých žien. Tak za­medzím tvoje smils­tvo a nebudeš viac dávať od­menu za smils­tvo. 42 Tak utíšim na tebe svoj hnev a moja žiar­livosť od­stúpi od teba; ja sa upokojím a nebudem sa viac hnevať. 43 Pre­tože si ne­pamätala na dni svojej mlados­ti, ale tým všet­kým si ma popudzovala, pre­to, po­zri, aj ja som pri­viedol na teba od­platu za tvoje skut­ky — znie výrok Pána, Hos­podina. Ne­páchala si haneb­nosť so všet­kými svojimi ohav­nosťami? 44 Hľa, každý skladateľ po­smešných veršov bude skladať verše o tebe: Aká mat­ka, taká dcéra! 45 Si dcérou svojej mat­ky, ktorá odo­hnala muža i synov, a si ses­trou svojich ses­tier, ktoré odo­hnali mužov i synov — veď vaša mat­ka bola Chetit­ka a váš otec bol Amorejčan. 46 Tvoja staršia ses­tra je Samária so svojimi dcérami, ktorá býva na severe, tvoja mladšia ses­tra, ktorá býva na juhu, je Sodoma so svojimi dcérami. 47 Nechodila si ty po ich ces­tách? Ne­páchala si nehaneb­nos­ti ako ony? Na svojich ces­tách si konala bez­mála horšie ako ony. 48 Ako žijem — znie výrok Pána, Hos­podina — Sodoma, tvoja ses­tra, ani jej dcéry nerobili tak, ako si robila ty a tvoje dcéry. 49 Po­zri, toto bola vina tvojej ses­try Sodomy: pýcha, pre­bytok chleba a bez­starost­ný po­koj i so svojimi dcérami, ale bied­nemu a chudob­nému ruku ne­podala. 50 Spyšneli a páchali ohav­nosť predo mnou, pre­to som ich od­stránil, keď som to videl. 51 Pri­tom sa Samária nedopus­tila ani polo­vice tvojich hriechov; ty si rozm­nožila svoje ohav­nos­ti viac ako ony a ospravedl­nila si svoje ses­try všet­kými svojimi nehaneb­nosťami, ktoré si páchala. 52 Aj ty znášaj svoju po­tupu, pre­tože si na­stúpila na mies­to svojich ses­tier svojimi hriech­mi, ktorými si sa do­pus­tila viacerých ohav­nos­tí ako ony. Sú spravod­livejšie ako ty. Aj ty sa teda han­bi a znášaj svoju po­tupu za to, že si ospravedl­nila svoje ses­try! 53 Zmením ich údel, údel Sodomy a jej dcér, i údel Samárie a jej dcér, aj tvoj údel zmením upro­stred nich, 54 aby si nies­la svoju po­tupu a han­bila sa za všet­ko, čo si popáchala, im na po­techu. 55 Tvoja ses­tra Sodoma a jej dcéry sa vrátia do pred­chádzajúceho stavu. Aj Samária a jej dcéry sa vrátia do pred­chádzajúceho stavu. Ty i tvoje dcéry sa vrátite do svoj­ho predošlého stavu. 56 Nebola tvoja ses­tra Sodoma výs­tražnou správou v deň tvojej pýchy 57 skôr, ako bola od­krytá tvoja zloba, ako za čias, keď ťa po­tupovali Sýrčan­ky a znevažovali ťa Filištín­ky okolo teba? 58 Ná­sled­ky za svoju haneb­nosť a za svoje ohav­nos­ti budeš znášať — znie výrok Hos­podina. 59 Veď tak­to vraví Pán, Hos­podin: Naložím s tebou, ako si ty konala, keď si znevážila prísahu a zrušila zmluvu. 60 Po­tom sa však roz­pomeniem na svoju zmluvu s tebou, uzav­retú v dňoch tvojej mlados­ti, a ustanovím ti večnú zmluvu. 61 Vtedy si spomenieš na svoje ces­ty a budeš sa han­biť, keď vez­mem tvoje ses­try, väčšie ako ty i menšie ako ty, a dám ti ich za dcéry, ale nie na zá­klade zmluvy uzav­retej s tebou. 62 Ja ustanovím svoju zmluvu s tebou a spoz­náš, že ja som Hos­podin, 63 aby si si spomenula a za­han­bila sa, aby si už viac ne­ot­várala ús­ta pre svoju po­tupu, keď ti od­pus­tím všet­ko, čo si popáchala — znie výrok Pána, Hos­podina.