Ekumenický › Ezechiel › 33

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Prorok strážcom ľudu1 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 2 Človeče, hovor k synom svoj­ho ľudu a po­vedz im: Keď pri­vodím meč na krajinu, ľud krajiny vez­me nie­koho spomedzi seba a ustanoví si ho za strážcu. 3 Keď spozoruje, že pri­chádza meč na krajinu, nech za­trúbi na roh a varuje ľud. 4 Ak nie­kto počuje zvuk rohu, ale nedá sa varovať, príde meč a za­siah­ne ho, tak jeho krv pad­ne na jeho hlavu. 5 Počul zvuk rohu, a nedal sa varovať, jeho krv pad­ne naňho. Keby sa bol dal varovať, bol by si za­chránil život. 6 Keď však strážca uvidí, že pri­chádza meč, ale nezat­rúbi na roh, takže ľud nebude varovaný, ak príde meč a pri­praví ich o život, bude síce za­sia­hnutý svojou vinou, avšak jeho krv budem požadovať z ruky strážcu. 7 Človeče, teba som ustanovil za strážcu domu Iz­raela. Ak počuješ slovo z mojich úst, varuj ich v mojom mene. 8 Ak po­viem bez­božnému: Bez­božný, určite zo­mrieš! ale ty ne­povieš nič, aby si varoval bez­božného pred jeho spôsobom života, ten bez­božný zo­mrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky. 9 No ak budeš bez­božného varovať pred jeho spôsobom života, aby sa od­vrátil od neho, ale ne­od­vráti sa od svoj­ho spôsobu života, on zo­mrie pre svoju vinu, ale ty si si za­chránil život. Hospodin proti smrti hriešnika10 Ale ty, človeče, po­vedz domu Iz­raela: Tak­to hovorievate: Ako ostaneme nažive, keď naše prie­stup­ky a hriechy nás zaťažujú a my hynieme pre ne? 11 Po­vedz im: Ako žijem — znie výrok Pána, Hos­podina — ne­mám záľubu v smrti bez­božného, ale v tom, že sa bez­božný od­vráti od svoj­ho spôsobu života a bude žiť. Od­vráťte sa, od­vráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vy­mrieť, dom Iz­raela? 12 Ty však, človeče, po­vedz synom svoj­ho ľudu: Spravod­livosť nezach­ráni spravod­livého v deň, keď spácha prie­stupok; ani bez­božný ne­pad­ne pre bez­božnosť v ten deň, keď sa od­vráti od svojej bez­božnos­ti; ani spravod­livý ne­môže žiť v deň, keď sa do­pus­tí svoj­ho hriechu. 13 Ak po­viem spravod­livému: Určite ostaneš nažive! ale on sa spoľah­ne na svoju spravod­livosť a spácha zločin, nijaké jeho spravod­livé skut­ky sa ne­pripomenú, ale zo­mrie pre svoj zločin, ktorý spáchal. 14 Ak po­viem bez­božnému: Určite zo­mrieš! a on sa od­vráti od svoj­ho hriechu a bude uskutočňovať právo a spravod­livosť, 15 takže bez­božný vráti záloh a na­hradí, čo ulúpil, ak sa bude spravovať ustanoveniami života, aby ne­spáchal zločin, určite bude žiť a nezom­rie. 16 Nijaké jeho hriechy, ktorých sa do­pus­til, sa mu nebudú pri­pomínať. Uskutočňoval právo a spravod­livosť, určite bude žiť. 17 Avšak synovia tvoj­ho ľudu hovoria: Pánova ces­ta nie je správ­na. Pri­tom nie je správ­na ich ces­ta. 18 Ak sa spravod­livý od­vráti od svojej spravod­livos­ti a do­pus­tí sa ne­právos­ti, pre­to zo­mrie. 19 Ak sa bez­božný od­vráti od svojej bez­božnos­ti a bude uskutočňovať právo a spravod­livosť, tak pre­to bude žiť. 20 A pred­sa hovoríte: Pánova ces­ta nie je správ­na. Každého z vás budem súdiť podľa jeho spôsobu života, dom Iz­raela! Pád Jeruzalema21 V dvanástom roku, v desiatom mesiaci, piateho dňa mesiaca nášho zajatia prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema a po­vedal: Mes­to je dobyté! 22 Večer pred príchodom utečen­ca bola nado mnou ruka Hos­podinova. On mi ot­voril ús­ta na ten čas, keď tam­ten prišiel ráno ku mne. Tak sa mi ot­vorili ús­ta, takže som už nebol ne­mý. Nemiestne nároky23 Po­tom mi za­znelo slovo Hos­podina: 24 Človeče, obyvatelia tých­to zrúcanín na pôde Iz­raela hovoria: Ab­rahám bol jediný, a pred­sa za­bral do vlast­níc­tva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlast­níc­tva. 25 Pre­to im po­vedz: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Jete mäso s krvou a oči po­z­dvihujete k svojim mod­lám, prelievate krv, a pred­sa chcete vziať krajinu do vlast­níc­tva? 26 Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohav­nosť a jeden poškv­rňuje ženu druhého, a pred­sa chcete vziať krajinu do vlast­níc­tva? 27 Tak­to im po­vedz: Tak­to vraví Pán, Hos­podin: Ako žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, pad­nú mečom. Tých, čo sú na poli, dám za po­travu divej zveri. Tí, čo sú na ťažko prí­stup­ných mies­tach a v jaskyniach, po­mrú na mor. 28 Zmením krajinu na púšť a pu­statinu, zanik­ne jej pyšná sila a vr­chy Iz­raela spust­nú na­toľko, že nebude mať kto po nich pre­chádzať. 29 Po­tom spoz­najú, že ja som Hos­podin, keď zmením krajinu na púšť a pu­statinu za všet­ky ohav­nos­ti, ktoré spáchali. Proti nedôsledným poslucháčom30 Človeče, synovia tvoj­ho ľudu vravia medzi sebou proti tebe pop­ri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: Poďte a počuj­te, aká reč vy­chádza od Hos­podina! 31 Pri­chádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich. Veď svojimi ús­tami ukazujú mnoho lás­ky, ale v ich ús­tach je lož a ich srd­ce túži len po zis­ku. 32 Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva pies­ne o láske pek­ným hlasom a čo vie dob­re hrať na strunovom nás­troji. Počúvajú tvoje reči, ale nekonajú podľa nich. 33 Keď sa toto spl­ní, a určite sa to spl­ní, spoz­najú, že bol medzi nimi prorok.