RoháčekEzechiel24,17

Ezechiel 24:17

Vzdychaj mlčky; smút­ku, jako býva obyčaj pri mŕtvych, ne­u­sporiadaš, svoj z­dob­ný ovoj uviaž na svoju ­hlavu a svoju obuv si obuj na svoje nohy a nezahalíš s­vojej brady ani nebudeš jesť chleba iných ľudí.


Verš v kontexte

16 Synu človeka, hľa, vez­mem od teba žiadosť tvojich očí ťažkým úderom. Ale nebudeš smútiť ani nebudeš plakať, ani nech ti neprijde tvoja slza do oka. 17 Vzdychaj mlčky; smút­ku, jako býva obyčaj pri mŕtvych, ne­u­sporiadaš, svoj z­dob­ný ovoj uviaž na svoju ­hlavu a svoju obuv si obuj na svoje nohy a nezahalíš s­vojej brady ani nebudeš jesť chleba iných ľudí. 18 Po­tom ráno som hovoril ľudu, a moja žena zo­mrela večer, a zase ráno som učinil tak, ako mi bolo roz­kázané.

späť na Ezechiel, 24

Príbuzné preklady Roháček

17 Vzdychaj mlčky; smút­ku, jako býva obyčaj pri mŕtvych, ne­u­sporiadaš, svoj z­dob­ný ovoj uviaž na svoju ­hlavu a svoju obuv si obuj na svoje nohy a nezahalíš s­vojej brady ani nebudeš jesť chleba iných ľudí.

Evanjelický

17 Tíško vzdychaj, ned­rž smútok za mŕt­vou, tur­ban si za­viaž a san­dále si obuj na nohy! Ale fúzy si nezak­ry, ani nejedz chlieb smút­ku!

Ekumenický

17 Tíško vzdychaj a ned­rž smútok za mŕt­vou! Tur­ban si za­viaž a san­dále si obuj na nohy! Nezak­ry si ani fúzy, ani chlieb smút­ku nejedz!

Bible21

17 Jen ti­ché sténání – ne­ko­nej žádné smu­teční obřa­dy. Hlavu si pokrývej jako obvykle, na no­hou si nech střevíce, neměj závoj přes ob­ličej a smu­teční chléb nejez.“