Roháček › Plač › 5

Plač

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Predkladajú Bohu svoje strádanie, vyznávajú svoje hriechy a modlia sa o milosť.1 Roz­pomeň sa, Hos­podine, na to, čo sa nám udialo; po­hliad­ni, prosím a vidz našu po­tupu! 2 Naše dedičs­tvo sa pre­vrátilo a do­stalo sa cudzím; naše domy sa do­staly cudzozemcom. 3 Sirotami sme, bez ot­ca; naše mat­ky sú jako vdovy. 4 Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo pri­chádza za plat. 5 Prena­sledovaní sme tak, že sú nám vždy na kr­ku; p­racujúc ustávame, a niet pre nás od­počin­ku. 6 Egypťanom podávame ruku, As­sýrom, aby sme sa na­sýtili chleba. 7 Naši ot­covia hrešili, a niet ich; my ne­sieme ich ne­právos­ti. 8 Sluhovia panujú nad na­mi; nieto ni­koho, kto by vy­tr­hol z ich ruky. 9 Za svoje životy do­dávame svoj chlieb pre meč na púšti. 10 Naša koža je vy­pálená jako pec od horúčos­ti hladu. 11 Zhanobili ženy na Si­one, pan­ny v mes­tách Júdových. 12 Kniežatá sú po­vešané ich rukou; tváre star­cov nie sú uc­tievané. 13 Mláden­ci nosia žer­nov, a deti klesajú pod drevom; 14 star­ci pre­stali sedávať v bráne, mláden­ci spievať svoju pieseň. 15 Pre­stala veselosť nášho srd­ca; naše veselé kolo sa ob­rátilo v zár­mutok. 16 Spad­la koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili! 17 Pre­to je naše srd­ce neduživé; pre­to sa za­tmily naše oči, 18 pre vrch Si­on, ktorý je spus­tošený; líšky chodia po ňom. 19 Ty, ó, Hos­podine, tróniš na veky; tvoja stolica na po­kolenie a po­kolenie. 20 Prečo za­búdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy? 21 Na­vráť nás, Hos­podine, k sebe, a na­vrátime sa; ob­nov naše dni jako kedysi! 22 Ale ty si nás cel­kom za­vr­hol, hneváš sa na nás veľmi pre­veľmi.