Roháček › Plač › 1

Plač

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Nárek nad Jeruzalemom a nad porážkou Júdovou pre ich hriechy.1 Alef. Oj, ako sedí samot­né mes­to, nedáv­no veľké čo do množs­tva ľudu! Je ako vdova. Mesto, p­red­tým veľké medzi národami, kňažna medzi krajinami, d­nes je po­plat­né! 2 Béth. Kňažna, ustavične plače, vnoci, a jej slzy tečú po jej lícach. Ne­má ni­koho, kto by po­tešil, nikoho zpomedzi všetkých svojich milov­níkov. Všet­ci jej priatelia sa jej stali ne­ver­nými; ob­rátili sa jej v ne­priateľov. 3 Gimel. Judea sa pre­stehovala do vy­hnan­stva pre hor­ké trápenie a pre veľkú porobu. Ona býva medzi po­han­mi! Nenachodí od­počin­ku. Všet­ci tí, ktorí ju honia, ju do­stihujú medzi úz­kosťami. 4 Daleth. Ces­ty d­céry Siona smut­né, pre­tože niet tých, ktorí by prišli na sláv­nosť. Všet­ky jej brány spust­lé. Jej kňazi vzdychajú. Jej pan­ny sú strápené, a ona sama je pl­ná hor­kos­ti. 5 Hé. Jej protiv­níci sú hlavou; jej ne­priatelia sa majú dob­re, lebo ju strápil Hos­podin pre množs­tvo jej pre­stúpení. Jej malé deti od­išly do zajatia pred tvárou a zrak­mi protivníka. 6 Vav. A tak vy­šla od dcéry Si­ona všet­ka jej sláva. Jej kniežatá sú jako jeleni, k­torí nenachodia paše a tak idú bez sily pred tým, ktorý prena­sleduje. 7 Zajin. D­céra Jeruzalema sa roz­pomína vo dňoch svoj­ho trápenia a vo svojom zmietaní na všet­ky svoje vzác­ne veci, ktoré boly jej od pradáv­nych dní, teraz keď upadol jej ľud do ruky protiv­níka, a keď nemá ni­koho, kto by jej po­mohol. Protiv­níci sa dívajú na ňu; smejú sa jej vše­stran­nej zkaze. 8 Cheth. Ťažko hrešila dcéra Jeruzalema, pre­to sa stala nečis­tou odlúčenou; všet­ci, ktorí ju ctili, opo­vr­hujú ňou, pre­tože vidia jej na­hotu. Aj ona vzdychá a ob­rátila sa naz­pät. 9 Teth. Jej nečis­tota je na jej podol­koch; ne­pamätala na svoj koniec a pre­to kles­la pred­iv­ne, hlboko; ne­má ni­koho, kto by ju potešil. Vidz, ó, Hos­podine, moje trápenie, lebo sa veličí ne­priateľ. 10 Jod. Protiv­ník siahol svojou rukou na všet­ky jej vzác­ne veci, lebo sa musí dívať, ako pohania vchádzajú do jej svätyne, o ktorých si bol pri­kázal, aby ti ne­vošli do shromaždenia. 11 Kaf. Všetok jej ľud vzdychá; hľadajú chlieb; dávajú svoje vzác­ne veci za po­krm, aby občer­stvili dušu. Vidz, ó, Hos­podine, a hľaď, že som znevážená! 12 Lamed. Či vám nič do toho, vy všet­ci, ktorí idete ces­tou po­mimo? Hľaďte a vidz­te, či je niek­de bolesť ako moja bolesť, ktorá je spôsobená mne, ktorú strápil Hos­podin v deň pále svoj­ho hnevu?! 13 Mem. S výsos­ti po­slal oheň do mojich kos­tí a pošliapal to; roz­tiahol mojim nohám sieť a ob­rátil ma naz­pät; učinil ma pus­tinou, neduživou deň ako deň. 14 Nun. Jar­mo mojich pre­stúpení mi je uviazané jeho rukou; spliet­ly sa jako húžvy; vy­stúpily na moju šiju; spôsobil to, aby kles­la moja sila. Pán ma vy­dal do rúk, z ktorých nemôžem po­vs­tať. 15 Samek. Pán pošliapal všet­kých mojich udat­ných v mojom strede; svolal proti mne sláv­nost­né shromaždenie, aby skrúšil mojich mláden­cov. Pán šliapal čereň pan­ne dcére Júdovej. 16 Ajin. Pre tie veci ja plačem. Moje oko, moje oko tečie vodami, lebo je ďaleko odo mňa ten, ktorý by po­tešil, ten, ktorý by občer­stvil moju dušu. Moji synovia sú vy­pus­tošení, lebo sa zmohol ne­priateľ. 17 Pe. D­céra Siona rozp­res­tiera svoje ruky; ne­má ni­koho, kto by ju potešil. Hos­podin pri­kázal o Jakobovi vôkol neho jeho protiv­níkom, aby ho sovreli. D­céra Jeruzalema je ako nečistá, od­delená pre svoj neduh, medzi nimi. Vyznávanie hriechov a modlitba za vyslobodenie a za pomstu nepriateľom.18 Tsadé. Hos­podin je spraved­livý, lebo som sa protivila jeho ús­tam. Nože počuj­te, všet­ky národy, a vidz­te moju bolesť! Moje pan­ny a moji mláden­ci od­išli do zajatia! 19 Khof. Volala som na svojich milov­níkov; oklamali ma. Moji kňazi a moji star­ci po­mreli v mes­te, keď si hľadali po­krm, aby občer­stvili svoju dušu. 20 Reš. Vidz, ó, Hos­podine, lebo mi je úz­ko. Moje vnútor­nos­ti sú roz­búrené; moje srd­ce sa pre­vrátilo vo mne, pre­tože som sa veľmi protivila. Von­ku sirotí meč; vnút­ri jako sm­rť. 21 Šin. Čujú, že vzdychám, ale nemám ni­koho, kto by po­tešil. Všet­ci moji ne­priatelia počujúc o mojom nešťas­tí radujú sa, že si to ty učinil; uviedol si deň, ktorý si bol vy­hlásil, ale budú podob­ní mne. 22 Tav. Nech prij­de všet­ka ich zlosť pred tvoju tvár, a učiň im, ako si učinil mne pre všet­ky moje pre­stúpenia, lebo je mnoho mojich vzdychov, a moje srd­ce je neduživé.