RoháčekPlač4

Plač

Lepšie pobitým ako synom Siona, lebo ich hriech, hriech ich kňazov a prorokov bol väčší ako hriech Sodomy.1 Alef. Oj, ako zt­ratilo zlato s­voj lesk; zmenilo sa rýdze zlato; roz­metané sú kamene svätyne na rohu všet­kých ulíc! 2 Béth. Drahí synovia Si­ona, vy­važovaní čis­tým zlatom, ako sú po­važovaní za nádoby z črepu, za dielo rúk hr­nčiara! 3 Gimel. Ešte len aj šakali vy­nímajú pr­sia, nadájajú svoje mláďatá; dcéra môj­ho ľudu stala sa ukrut­nou jako pšt­rosi na púšti. 4 Daleth. Jazyk kojen­ca prilepil sa na jeho ďas­no od smädu; deti si prosia chleba, ale nieto ni­koho, kto by im od­lomil. 5 . Tí, ktorí jedávali roz­košné jed­lá, hynú na uliciach; tí, ktorí boli chovaní v šar­láte, ob­jímajú hnojis­ko. 6 Vav. A ne­právosť dcéry môj­ho ľudu je väčšia ako hriech Sodomy, ktorá bola pod­vrátená jako v okamihu, bez toho, že by na ňu boly do­pad­ly ruky. 7 Zajin. Jej nazareji boli čis­tejší ako sneh, belší ako mlieko, čo do tela boli rumen­nejší než korale, svojou po­stavou jako vy­tesaní zo zafíra. 8 Chet. Ale teraz je ich tvár­nosť tem­nejšia ako sadze; ne­poz­najú ich na uliciach; ich koža pri­sch­la na ich kosť; uschla jako drevo. 9 Teth. Lepšia sa stalo tým, ktorých po­bil meč, ako tým, ktorých po­bil hlad, ktorí hynú, pre­bod­nutí, pre­to, že nebolo nijakej poľnej úrody. 10 Jod. Ruky ľútos­tivých žien varily svoje deti; boly im za po­krm v skrúšení dcéry môj­ho ľudu. 11 Kaf. Hos­podin uvoľnil cele svoju prch­livosť, vy­lial páľu svoj­ho hnevu a za­pálil oheň na Si­one, ktorý strávil jeho zá­klady. 12 Lamed. Neboli by uverili kráľovia zeme ani ni­kto zo všet­kých obyvateľov okruhu sveta, že by dakedy vošiel protiv­ník a ne­priateľ do brán Jeruzalema. 13 Mem. A stalo sa pre hriechy jeho prorokov, p­re neprávosti jeho kňazov, ktorí vy­lievali krv spraved­livých v jeho strede. 14 Nun. Túlali sa slepí po uliciach; boli poškvr­není kr­vou, takže sa ľudia nemohli dot­knúť ich rúcha. 15 Samek. Ustúp­te! Nečis­tý! volali na nich! Ustúp­te, ustúp­te, nedot­knite sa! Pre­to sa aj roz­leteli vo všet­ky strany, aj sa túlajú. Hovoria medzi národami. Nebudú viacej po­hos­tíniť. 16 . ­Hnevivá tvár Hos­podinova ich roz­delila vo všet­ky smery; nebude viacej hľadieť na nich; nehľadeli na osobu kňazov; nezľutovali sa nad star­cami. 17 Ajin. Naše oči ešte vždy hynú vyzerajúc po našej már­nej po­moci; vo svojom zrení zrieme k národu, k­torý nezachráni. 18 Tsadé. Lovia naše kroky, takže ne­môžeme chodiť po svojich uliciach; pri­blížil sa náš koniec; do­pl­nily sa naše dni, lebo prišiel náš skon. 19 Khof. Tí, ktorí nás stíhajú, sú rých­lejší ako orli nebies; oh­nivo nás prena­sledujú po vr­choch; na púšti nám stroja ú­klady. 20 Réš. Duch našich noz­dier, po­mazaný Hos­podinov, lapený bol do ich jam, o ktorom sme hovorievali: V jeho tôni budeme žiť medzi národami. 21 Sin. Veseľ sa a raduj, dcéro Edomova, ktorá bývaš v zemi Úc! Prij­de aj na teba po­hár! Opiješ sa a ob­nažíš sa. 22 Tav. Ukončená je tvoja ne­právosť, dcéro Si­ona; ne­učiní toho viacej, aby ťa pre­stehoval do vy­hnan­stva. Navštívi tvoju ne­právosť, dcéro Edoma; od­kryje tvoje hriechy.

RoháčekPlač4