RoháčekEzechiel42,13

Ezechiel 42:13

A po­vedal mi: Komory na sever a komory na juh, ktoré sú pred ohradeným mies­tom, sú komorami svätyne, kde jedia kňazi, ktorí sú blíz­ki Hos­podinovi, k­de jedia svätosväté; tam nechávajú svätos­väté veci jako aj obet­ný dar obil­ný a obeť za hriech i obeť za vinu, lebo to mies­to je sväté.


Verš v kontexte

12 A jako dvere komôr, ktoré boly smerom na juh, také boly dvere na počiat­ku ces­ty, ces­ty pred deliacou ohradou smerom na východ, kade sa vchádzalo do nich. 13 A po­vedal mi: Komory na sever a komory na juh, ktoré sú pred ohradeným mies­tom, sú komorami svätyne, kde jedia kňazi, ktorí sú blíz­ki Hos­podinovi, k­de jedia svätosväté; tam nechávajú svätos­väté veci jako aj obet­ný dar obil­ný a obeť za hriech i obeť za vinu, lebo to mies­to je sväté. 14 Keď vojdú, kňazi, ne­vyj­dú zo svätyne do von­kajšieho dvora, ale tam nechajú svoje rúcha, v ktorých svätos­lúžili, lebo sú sväté. A potom si ob­lečú iné rúcha a tak sa pri­blížia k tomu, čo pat­rí ľudu.

späť na Ezechiel, 42

Príbuzné preklady Roháček

13 A po­vedal mi: Komory na sever a komory na juh, ktoré sú pred ohradeným mies­tom, sú komorami svätyne, kde jedia kňazi, ktorí sú blíz­ki Hos­podinovi, k­de jedia svätosväté; tam nechávajú svätos­väté veci jako aj obet­ný dar obil­ný a obeť za hriech i obeť za vinu, lebo to mies­to je sväté.

Evanjelický

13 Po­vedal mi: Sever­né komory a južné komory na­proti ohradenému pries­toru sú sväté siene, kde kňazi, ktorí sa pri­bližujú k Hos­podinovi, majú jedávať najs­vätejšie dary. Tam majú po­s­kladať najs­vätejšie dary, a to po­kr­movú obeť, obeť za hriech a obeť za vinu, lebo toto mies­to je sväté.

Ekumenický

13 Po­vedal mi: Sever­né komory a južné komory na­proti ohradenému pries­toru sú sväté siene, kde kňazi, ktorí sa pri­bližujú k Hospodinovi, majú jedávať najs­vätejšie dary. Tam majú ukladať najs­vätejšie dary, a to po­kr­movú obetu, obetu za hriech a obetu za vinu, lebo toto mies­to je sväté.

Bible21

13 Teh­dy mi ře­kl: „Se­verní i jižní místnosti sou­sedící s vy­hrazeným pro­stran­stvím jsou svaté. Kněží, kteří přistu­pují k Hos­po­di­nu, tam jídají sva­tosvaté věci – moučné obě­ti, obě­ti za hřích i obě­ti odškodnění – a také tam sva­tosvaté věci ukládají, ne­boť je to svaté místo.