Roháček › 2. Kronická › 6,17

2. Kronická 6:17

— Nuž teraz, Hos­podine, Bože Iz­raelov, nech stojí pev­ne tvoje slovo, ktoré si hovoril svoj­mu služob­níkovi, Dávidovi.

Verš v kontexte

…16 A tak teraz, Hos­podine, Bože Iz­raelov, za­chovaj svoj­mu služob­níkovi Dávidovi, môj­mu ot­covi, to, čo si mu hovoril, po­vediac: Nebude ti vy­hladený muž zp­red mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Iz­raelovom, ak len budú os­tríhať tvoji synovia svoju ces­tu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou. 17 Nuž teraz, Hos­podine, Bože Iz­raelov, nech stojí pev­ne tvoje slovo, ktoré si hovoril svoj­mu služob­níkovi, Dávidovi. 18 Lebo či na­ozaj bude bývať Bôh s človekom na zemi? ! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa ne­ob­siah­nu a čo po­tom ten­to dom, ktorý som vy­stavil!…

späť na 2. Kronická, 6