Roháček › 1. Kronická › 21,16

1. Kronická 21:16

— A Dávid po­z­dvihol svoje oči a videl an­jela Hos­podinov­ho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vy­tasený meč v jeho ruke, vy­stretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, od­iati v s­mútočných vrecovinách, pad­li na svoju tvár.

Verš v kontexte

…15 Po­tom po­slal Bôh an­jela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, po­hliadol Hos­podin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a p­reto riekol an­jelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spus­ti svoju ruku! A an­jel Hos­podinov stál pri hum­ne Or­nána Jebuzej­ského. 16 A Dávid po­z­dvihol svoje oči a videl an­jela Hos­podinov­ho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vy­tasený meč v jeho ruke, vy­stretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, od­iati v s­mútočných vrecovinách, pad­li na svoju tvár. 17 A Dávid po­vedal Bohu: Či nie som to ja, k­torý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a k­torý som pre­veľmi zle urobil, ale tieto ov­ce, čože tie urobily? Hos­podine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môj­ho ot­ca, ale nie proti tvoj­mu ľudu, aby bol bitý ranou.…

späť na 1. Kronická, 21