Roháček1. Kronická21,17

1. Kronická 21:17

A Dávid po­vedal Bohu: Či nie som to ja, k­torý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a k­torý som pre­veľmi zle urobil, ale tieto ov­ce, čože tie urobily? Hos­podine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môj­ho ot­ca, ale nie proti tvoj­mu ľudu, aby bol bitý ranou.


Verš v kontexte

16 A Dávid po­z­dvihol svoje oči a videl an­jela Hos­podinov­ho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vy­tasený meč v jeho ruke, vy­stretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, od­iati v s­mútočných vrecovinách, pad­li na svoju tvár. 17 A Dávid po­vedal Bohu: Či nie som to ja, k­torý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a k­torý som pre­veľmi zle urobil, ale tieto ov­ce, čože tie urobily? Hos­podine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môj­ho ot­ca, ale nie proti tvoj­mu ľudu, aby bol bitý ranou. 18 Vtedy riekol an­jel Hos­podinov Gádovi, aby po­vedal Dávidovi, aby vy­šiel hore Dávid po­staviť ol­tár Hos­podinovi na hum­ne Or­nána Jebuzej­ského.

späť na 1. Kronická, 21

Príbuzné preklady Roháček

17 A Dávid po­vedal Bohu: Či nie som to ja, k­torý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a k­torý som pre­veľmi zle urobil, ale tieto ov­ce, čože tie urobily? Hos­podine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môj­ho ot­ca, ale nie proti tvoj­mu ľudu, aby bol bitý ranou.

Evanjelický

17 Dávid po­vedal Bohu: Ja som nariadil spočítať ľud. Zhrešil som a do­pus­til sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hos­podine, Bože môj, nech Tvoja ruka úderom zhub­ne za­siah­ne mňa a dom môj­ho ot­ca, ale nie Tvoj ľud.

Ekumenický

17 Dávid po­vedal Bohu: Ja som nariadil sčítať ľud a do­pus­til sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hos­podin, Bože môj, treba po­tres­tať mňa a moju rodinu, nie však tvoj ľud.

Bible21

17 a David ře­kl Bo­hu: „To pře­ce já jsem ne­chal sečíst lid. Já jsem ten, kdo zhřešil, já jsem spá­chal zlo! Co ale pro­ve­dly tyto ovečky? Hos­po­di­ne, Bože můj, ať tvá ruka do­leh­ne na mě a na mou ro­di­nu! Jen ať ta rá­na ne­padá na tvůj lid!“