Roháček › 1. Kronická › 21

1. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29

Satan navedie Dávida spočítať ľud.1 Ale satan po­vs­tal proti Iz­raelovi a naviedol Dávida, aby spočítal Iz­raela. 2 A Dávid po­vedal Joábovi a kniežatám ľudu: Iďte, spočítaj­te Iz­raela od Bér-šeby až po Dán a dones­te ku mne, aby som vedel ich počet. 3 Ale Joáb riekol: Nech pri­dá Hos­podin k svoj­mu ľudu sto ráz toľko, koľko ho je! Či az­da, môj pán kráľ, nie sú všet­ci môj­mu pánovi za služob­níkov? Prečo to vy­hľadáva môj pán? Prečo má byť na pre­vinenie sa Iz­raelovi?! 4 Ale slovo kráľovo bolo pev­né proti Joábovi. A tak vy­šiel Joáb a po­chodiac po celom Iz­raelovi prišiel do Jeruzalema. 5 A Joáb od­dal Dávidovi počet spočítania ľudu. A bolo všet­kého Iz­raela tisíc tisícov a sto tisíc mužov, súcich vy­tasiť meč, a Júdu bolo štyris­to sedem­desiat tisíc mužov, súcich vy­tasiť meč. 6 Léviho a Ben­jamina ne­počítal medzi nich, lebo ošk­livé bolo slovo kráľovo u Joába. 7 A, pravda, neľúbil sa k­ráľ pre tú vec Bohu, a pre­to bil Iz­raela. 8 Vtedy po­vedal Dávid Bohu: Zhrešil som veľmi, že som vy­konal tú vec! A tak teraz prosím, ó, Hos­podine, odním ne­právosť svoj­ho služob­níka, lebo som urobil veľmi bláz­nivo. Trest Boží na Dávida.9 A Hos­podin hovoril Gádovi, vidiacemu Dávidov­mu, a riekol: 10 Iď a hovor Dávidovi a po­vieš: Tak­to hovorí Hos­podin: Troje ukladám na teba. Vy­voľ si jed­no z nich, aby som ti ho učinil. 11 A tak prišiel Gád ku Dávidovi a riekol mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Vy­ber si: 12 či ch­ceš tri roky hladu, či tri mesiace byť hubený od svojich protiv­níkov, a aby ťa stíhal meč tvojich ne­priateľov, a či tri dni meč Hos­podinov a mor v zemi, kým an­jel Hos­podinov bude hubiť po všet­kých krajoch Iz­raelových? A tak teraz vidz, čo mám od­povedať tomu, ktorý ma po­slal. 13 Vtedy po­vedal Dávid Gádovi: Je mi veľmi úz­ko. Nech, prosím, pad­nem do ruky Hos­podinovej, lebo jeho milo­sr­den­stvo je veľmi mnohé a veľké; ale nech ne­pad­nem do ruky človeka. 14 A tak dal Hos­podin mor na Iz­raela, a pad­lo z Iz­raela sedem­desiat tisíc mužov. Dávid postaví oltár na humne Ornána.15 Po­tom po­slal Bôh an­jela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, po­hliadol Hos­podin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a p­reto riekol an­jelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spus­ti svoju ruku! A an­jel Hos­podinov stál pri hum­ne Or­nána Jebuzej­ského. 16 A Dávid po­z­dvihol svoje oči a videl an­jela Hos­podinov­ho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vy­tasený meč v jeho ruke, vy­stretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, od­iati v s­mútočných vrecovinách, pad­li na svoju tvár. 17 A Dávid po­vedal Bohu: Či nie som to ja, k­torý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a k­torý som pre­veľmi zle urobil, ale tieto ov­ce, čože tie urobily? Hos­podine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môj­ho ot­ca, ale nie proti tvoj­mu ľudu, aby bol bitý ranou. 18 Vtedy riekol an­jel Hos­podinov Gádovi, aby po­vedal Dávidovi, aby vy­šiel hore Dávid po­staviť ol­tár Hos­podinovi na hum­ne Or­nána Jebuzej­ského. 19 A tak vy­šiel Dávid hore na slovo Gádovo, ktoré hovoril v mene Hos­podinovom. 20 A keď sa ob­rátil Or­nán, videl an­jela, a jeho štyria synovia, k­torí boli s ním sa skryli. A Or­nán mlátil pšenicu. 21 A Dávid prišiel až k Or­nánovi. A keď po­zrel Or­nán a uvidel Dávida, vy­šiel z hum­na a po­klonil sa Dávidovi tvárou k zemi. 22 Vtedy riekol Dávid Or­nánovi: Daj mi mies­to tohoto humna, aby som vy­stavil na ňom ol­tár Hos­podinovi. Daj mi ho za toľko peňazí, koľko je hod­no, aby bola za­stavená rana zponad ľudu. 23 Na to po­vedal Or­nán Dávidovi: Vez­mi si, a nech učiní môj pán kráľ to, čo je dob­ré v jeho očiach. Vidz, dávam voly na zápal­nú obeť a mlatid­lá na drevo a pšenicu na obil­ný dar obet­ný; to všet­ko dávam. 24 Ale kráľ Dávid riekol Or­nánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre Hos­podina, ani nebudem obetovať zápal­nej obeti, k­torú by som do­stal zadarmo! 25 A tedy dal Dávid Or­nánovi za mies­to zlatých šek­lov váhy šesťs­to. 26 A Dávid tam po­stavil ol­tár Hos­podinovi a obetoval zápal­né obeti a po­koj­né obeti a volal na Hos­podina, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, sos­laným na ol­tár zápalu. 27 A Hos­podin riekol an­jelovi, a ten dal svoj meč zpäť do pošvy. 28 Toho času, keď videl Dávid, že sa mu ohlásil Hos­podin na hum­ne Or­nána Jebuzej­ského, obetoval tam bit­né obeti. 29 A svätop­ríbytok Hos­podinov, ktorý bol učinil Mojžiš na púšti, aj ol­tár na zápaly bol toho času na výšine v Gibe­one. 30 A Dávid ne­mohol ísť predeň hľadať Boha, lebo sa desil pred mečom an­jela Hos­podinov­ho.