Evanjelický2. Kráľov6,30

2. Kráľov 6:30

Keď kráľ počul slová tej ženy, roz­tr­hol si šaty, a ako tak pre­chádzal po hrad­bách, ľud za­zrel, že má od­spodu na tele vrecovinu.


Verš v kontexte

29 Uvarili sme teda môj­ho syna a zjed­li. Na druhý deň som jej po­vedala: Daj svoj­ho syna a zjeme ho. Ale ona si syna ukryla. 30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roz­tr­hol si šaty, a ako tak pre­chádzal po hrad­bách, ľud za­zrel, že má od­spodu na tele vrecovinu. 31 On po­vedal: Nech mi hocičo učiní Hos­podin a nech hocičo ešte pri­dá, ak zo­stane dnes hlava Elízea, syna Šáfátov­ho, na ňom.

späť na 2. Kráľov, 6

Príbuzné preklady Roháček

30 Tu keď počul kráľ slová ženy, roz­tr­hol svoje rúcho a chodil tak po múre. A ľud videl, že hľa, smútočnú vrecovinu na svojom tele zo­spod­ku.

Evanjelický

30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roz­tr­hol si šaty, a ako tak pre­chádzal po hrad­bách, ľud za­zrel, že má od­spodu na tele vrecovinu.

Ekumenický

30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roz­tr­hol si šaty. Keď šiel po hrad­bách, ľud si všimol, že pod nimi má na tele vrecovinu.

Bible21

30 Když král us­lyšel slova té že­ny, roz­tr­hl své rou­cho. Jak ob­cházel hrad­by, li­dé si všimli, že má na ho­lém těle pyt­lovi­nu.