Roháček › Filipským › 4,2

Filipským 4:2

— Evodiu na­pomínam i Syn­tychu na­pomínam, aby na jed­no a na to is­té mys­lely v Pánovi.

Verš v kontexte

1 A tak moji milovaní bratia, po ktorých tak veľmi túžim, moja radosť a moja koruna, tak stoj­te v Pánovi, milovaní! 2 Evodiu na­pomínam i Syn­tychu na­pomínam, aby na jed­no a na to is­té mys­lely v Pánovi. 3 a prosím aj teba, pravý Syzygu, po­máhaj im, ktoré sa spolu so mnou borily v evan­jeliu aj s Klemen­tom a s os­tat­nými mojimi spolu­pracov­ník­mi, ktorých mená sú v knihe života.…

späť na Filipským, 4