Roháček › 2. Kráľov › 5,18

…18 Len túto vec nech od­pus­tí Hos­podin tvoj­mu služob­níkovi: keď poj­de kedy môj pán do domu Rim­monov­ho, aby sa tam klaňal, a bude sa podopierať na moju ruku, že sa i ja pokloním v dome Rim­monovom. Tedy, keď sa budem klaňať v dome Rim­monovom, nech od­pus­tí, prosím, Hos­podin tvoj­mu služob­níkovi v tej­to veci.…

…18 Nech však Hos­podin od­pus­tí svoj­mu služob­níkovi, že keď pri­chádza môj pán do chrámu Rim­móna klaňať sa tam, opiera sa o moju ruku, takže sa aj ja musím klaňať v chráme Rim­mónovom. Keď sa teda budem klaňať v chráme Rim­mónovom, nech to Hos­podin od­pus­tí svoj­mu služob­níkovi.…

…18 Hos­podin však nech do­volí svoj­mu služob­níkovi výnim­ku. Keď môj pán vstúpi do Rim­mónov­ho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v chráme Rim­mónovom. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme po­klonil, nech to Hos­podin svoj­mu služob­níkovi od­pus­tí.…

…18 Jednu věc ale kéž Hos­po­din tvé­mu služebníku odpustí: Když můj pán vchází do Ri­mo­nova chrá­mu, aby se tam klaněl, opírá se o mé rámě, takže i já se mu­sím v Ri­mo­nově chrá­mu poklo­nit. Když se tedy budu klanět v Ri­mo­nově chrá­mu, kéž to Hos­po­din tvé­mu služebníku odpustí.“…