RoháčekDaniel4,20

Daniel 4:20

A to, že kráľ videl strážcu a svätého, so­stupujúceho s neba, ktorý po­vedal: Zo­tnite strom a zkaz­te ho, avšak ponechaj­te mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, do­kiaľ ne­prej­de ponad neho sedem časov,


Verš v kontexte

19 to si ty, ó, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a moc­ným, tvoja veľkosť sa roz­moh­la a do­siah­la do neba, a tvoje pan­stvo až po koniec zeme. 20 A to, že kráľ videl strážcu a svätého, so­stupujúceho s neba, ktorý po­vedal: Zo­tnite strom a zkaz­te ho, avšak ponechaj­te mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, do­kiaľ ne­prej­de ponad neho sedem časov, 21 toto je vý­klad, ó, kráľu, a je to usúdenie Naj­vyššieho, ktoré prišlo na môj­ho pána kráľa:

späť na Daniel, 4

Príbuzné preklady Roháček

20 A to, že kráľ videl strážcu a svätého, so­stupujúceho s neba, ktorý po­vedal: Zo­tnite strom a zkaz­te ho, avšak ponechaj­te mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, do­kiaľ ne­prej­de ponad neho sedem časov,

Evanjelický

20 A keď kráľ videl zo­stúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vy­tnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechaj­te v zemi, a to v želez­ných a bron­zových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým ne­prebeh­ne nad ním sedem časov -

Ekumenický

20 Kráľ videl strážcu, svätého, zo­stupovať z nebies, ktorý hovoril: Vy­tnite strom a zničte ho. Peň s jeho koreňmi však nechaj­te v zemi v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve, nech ho kropí nebes­ká rosa a nech má podiel so zverou, až kým nad ním ne­up­lynie sedem ob­dobí.

Bible21

20 Vi­děl jsi, krá­li, svatého posla, jak se­stu­puje z nebe a říká: ‚Po­raz­te ten strom a znič­te jej, pařez i s koře­ny mu však po­nech­te v ze­mi, v pou­tech že­lez­ných a bronzových mezi trávou na po­li, ať jej ne­bes­ká rosa na­pájí a o pas­tvu ať se dělí se zvěří, dokud mu ne­u­plyne sedm období.‘