RoháčekDaniel4

Daniel

Nabuchodonozorov sen: Veľký strom.1 Ja Na­buchodonozor som bol na po­koji vo svojom dome a pre­kvitajúc šťas­tím a blahom vo svojom paláci 2 videl som sen, ktorý ma naľakal, a myšlien­ky, k­toré mi pri­chádzaly na mojom ležišti, a videnia mojej hlavy ma predesily. 3 A bol odo mňa vy­daný roz­kaz, aby do­vied­li hore predo mňa všet­kých mudr­cov Babylona, aby mi oznámili vý­klad sna. 4 Vtedy prišli hore učen­ci, hvez­dári, Chal­deji a vešt­ci, a po­vedal som pred nimi sen, ale mi ne­oz­námili jeho vý­kladu. 5 Až na­pokon prišiel hore predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môj­ho boha, a v ktorom je duch svätých bohov, a po­vedal som mu sen a riekol som: 6 Bal­tazáre, knieža učen­cov, ja viem, že je v tebe duch svätých bohov, a že ti ni­ktoré tajom­stvo ne­pôsobí ťažkos­ti, nuž povedz videnia môj­ho sna, ktorý som videl, i jeho vý­klad. 7 A toto sú videnia mojej hlavy na mojom ležišti. Videl som a hľa, pro­stred zeme s­tál strom, ktorého výška bola náramná. 8 Strom bol veľký a mohut­ný, a jeho výška do­sahovala do neba, a bolo ho vidieť na koniec celej zeme. 9 Jeho lís­tie bolo krásne, a ovocia mal mnoho, a bolo na ňom po­travy pre všet­ko. Pod ním mala tôňu poľná zver, a na jeho konároch bývali nebes­kí vtáci, a z neho sa kŕmilo každé telo. 10 Potom som videl vo videniach svojej hlavy na svojom ležišti, že hľa, strážca a svätý sos­túpil z neba 11 volajúc sil­ným ­hlasom a tak­to hovoril: Zo­tnite strom a osekaj­te jeho konáre; otr­haj­te jeho lís­tie a roz­mec­te jeho ovocie; nech ujde zver zpopodeň, a vtáci nech uletia s jeho konárov! 12 Avšak ponechaj­te mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba, a nech má svoj podiel so zverou na zem­skej byline. 13 Jeho srd­ce nech je zmenené na roz­diel­ne od ­srd­ca človeka, a nech sa mu dá zvieracie srd­ce a nech prej­de ponad neho sedem časov. 14 Usúdením strážcov Božích je daný taký roz­kaz, a slovo svätých je taká žiadosť, až p­rij­de ta, že po­znajú živí, že Naj­vyšší panuje nad kráľov­stvom ľudí, a že komu len chce, tomu ho dá, a poníženého z ľudí po­vyšuje a ustanovuje nad ním. 15 Ten­to sen som videl ja, kráľ Na­buchodonozor, a ty, Bal­tazáre, po­vedz jeho vý­klad, pre­tože ni­ktorý mudrc zo všetkých mudr­cov môjho kráľov­stva mi ne­mohol oznámiť jeho výklad; ale ty môžeš, pre­tože duch svätých bohov je v tebe. Daniel, predesený, vykladá: Nabuchodonozor bude jesť trávu jako hovädo.16 Vtedy sa preľakol Daniel, ktorému bolo meno Bal­tazár, a zhrozený stál asi za jed­nu hodinu, a jeho myšlien­ky ho desily. A kráľ od­povedal a riekol: Bal­tazáre, nech ťa nedesí sen ani jeho vý­klad! Na to odpovedal Bal­tazár a riekol: Môj pane, nech ­platí sen tým, ktorí ťa nenávidia, a jeho vý­klad tvojim ne­priateľom. 17 Strom, ktorý si videl, veľký a mohut­ný, ktorého výška sahala do neba, a ktorý bol viditeľný celej zemi, 18 ktorého lís­tie bolo krásne, a ktorého ovocia bolo mnoho, a na ktorom po­kr­mu pre všet­ko, pod ktorým bývala poľná zver, a na ktorého konároch bývali nebes­kí vtáci 19 to si ty, ó, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a moc­ným, tvoja veľkosť sa roz­moh­la a do­siah­la do neba, a tvoje pan­stvo až po koniec zeme. 20 A to, že kráľ videl strážcu a svätého, so­stupujúceho s neba, ktorý po­vedal: Zo­tnite strom a zkaz­te ho, avšak ponechaj­te mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, do­kiaľ ne­prej­de ponad neho sedem časov, 21 toto je vý­klad, ó, kráľu, a je to usúdenie Naj­vyššieho, ktoré prišlo na môj­ho pána kráľa: 22 Vy­ženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obyd­lie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom a budú ťa máčať nebes­kou rosou, a prej­de ponad teba sedem časov, až do­kiaľ ne­poz­náš, že Naj­vyšší panuje nad kráľov­stvom človeka a že komu chce, tomu ho dá. 23 A to, že po­vedali ponechať kmeň koreňov stromu, tvoje kráľov­stvo ti bude stáť, od­kedy po­znáš, že panujú nebesia. 24 Pre­to, ó, kráľu, prij­mi moju radu a lám svoje hriechy spraved­livosťou a svoje ne­právos­ti činením milo­sr­den­stva utrápeným, ak by az­da bolo nejako predĺženia tvoj­mu po­koju. Splnenie sna: Nabuchodonozor vyhnaný a zase navrátený.25 No, všet­ko to prišlo na kráľa Na­buchodonozora. 26 Lebo ku kon­cu dvanás­tich mesiacov pre­chádzajúc sa hore po kráľov­skom paláci v Babylone 27 tak­to hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vy­stavil, aby bol domom kráľov­stva, v sile svojej moci, a aby bol na oz­dobu mojej slávy?! 28 Ešte bola reč v ús­tach kráľa, keď padol hlas s neba: Tebe hovoria, kráľu Na­buchodonozore, že kráľovstvo od­išlo od teba, 29 a vy­ženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obyd­lie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom, a prej­de ponad teba sedem časov, až do­kiaľ ne­poz­náš, že Naj­vyšší panuje nad kráľov­stvom človeka a že komu chce, tomu ho dá. 30 V tú is­tú hodinu sa vy­pl­nila reč pri Na­buchodonozorovi, a bol vy­hnaný zpomedzi ľudí a jedol bylinu jako voly, a jeho telo bolo máčané nebes­kou rosou, až narást­ly jeho vlasy veľké jako perie orlov a jeho nech­ty jako pazúry vtákov. 31 A ku kon­cu tých dní, ja Na­buchodonozor, po­z­dvihol som svoje oči k nebesiam, a môj roz­um sa na­vrátil ku mne, dob­rorečil som Naj­vyššiemu a Živého na veky som chválil a oslavoval, ktorého pan­stvo je večným pan­stvom, a jeho kráľov­stvo ­tr­vá z po­kolenia na po­kolenie. 32 A všet­ci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s voj­skom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je ni­koho, kto by ho uderil po ruke a po­vedal mu: Čo to robíš? 33 Toho is­tého času sa na­vrátil môj roz­um ku mne, a čo do slávy môj­ho kráľov­stva, i moja dôs­toj­nosť i môj lesk sa na­vrátil ku mne, a hľadali ma moji rad­covia a moji veľmoži, a zase som bol po­stavený nad svojím kráľov­stvom a bola mi pri­daná ešte väčšia sláva. 34 Teraz tedy ja Na­buchodonozor chválim, vy­vyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všet­ky diela sú prav­dou a jeho ces­ty súdom, a ktorý tých, ktorí chodia v pýche, môže ponížiť.

RoháčekDaniel4