Roháček2. Kráľov5,7

2. Kráľov 5:7

A stalo sa, keď prečítal iz­rael­ský kráľ list, že roz­tr­hol svoje rúcho a riekol: Či som ja azda Bôh, aby som mohol usmr­tiť a oživiť, že ten­to po­siela ku mne spros­tiť človeka jeho malomocen­stva? ! Ale vedz­te, prosím, a vidz­te, že hľadá zámien­ku proti mne.


Verš v kontexte

6 A doniesol list k iz­rael­skému kráľovi takéhoto ob­sahu: A tak teraz hneď, ako prij­de ten­to list k tebe, hľa, po­slal som k tebe Námana, svoj­ho služob­níka, spros­ti ho jeho malomocen­stva. 7 A stalo sa, keď prečítal iz­rael­ský kráľ list, že roz­tr­hol svoje rúcho a riekol: Či som ja azda Bôh, aby som mohol usmr­tiť a oživiť, že ten­to po­siela ku mne spros­tiť človeka jeho malomocen­stva? ! Ale vedz­te, prosím, a vidz­te, že hľadá zámien­ku proti mne. 8 A stalo sa, keď počul Elize­us, muž Boží, že iz­rael­ský kráľ roz­tr­hol svoje rúcho, po­slal ku kráľovi s od­kazom: Prečo si roz­tr­hol svoje rúcho? Nože nech prij­de ku mne, aby zvedel, že je prorok v Iz­raelovi.

späť na 2. Kráľov, 5

Príbuzné preklady Roháček

7 A stalo sa, keď prečítal iz­rael­ský kráľ list, že roz­tr­hol svoje rúcho a riekol: Či som ja azda Bôh, aby som mohol usmr­tiť a oživiť, že ten­to po­siela ku mne spros­tiť človeka jeho malomocen­stva? ! Ale vedz­te, prosím, a vidz­te, že hľadá zámien­ku proti mne.

Evanjelický

7 Keď iz­rael­ský kráľ list prečítal, roz­tr­hol si šaty a pre­hlásil: Či som ja Boh, aby som mohol usmr­tiť alebo obživiť? Lebo on po­siela ku mne človeka, aby som ho zbavil malomocen­stva. Len si to roz­vážte, a uvidíte, že hľadá proti mne zád­rap­ku.

Ekumenický

7 Keď iz­rael­ský kráľ prečítal ten list, roz­tr­hol si šaty a zvolal: Som azda Boh, aby som usmr­coval alebo oživoval? Veď ten po­siela ku mne nie­koho, aby som ho zbavil malomocen­stva. Po­súďte len a zis­títe, že hľadá proti mne zád­rap­ku.

Bible21

7 Jakmi­le si iz­rael­ský král ten list přečetl, roz­tr­hl své rou­cho a zvo­lal: „Copak jsem Bůh, který bere nebo dává život? Tak on mi vzkazuje, ať něko­ho zbavím malo­mo­cen­ství! Po­suď­te sami – zjevně si pro­ti mně hledá záminku!“